Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

nedeľa, 29. decembra 2013

ARCHÍV

OPIS KLAŠTERA A KOSTELA MALACKEHO

Pútnicky príťažlivým miestom sa od druhej polovice 17. storočia stali Sväté schody vo františkánskom kostole v Malackách. Pre potreby veriacich boli a dodnes sú vydávané modlitebné knižočky s pobožnosťou na Svätých schodoch. Jedna z mnohých takýchto knižočiek, ktorá vyšla v Bratislave v roku 1851, obsahuje okrem samotnej pobožnosti aj úvodný Opis klaštera a Kostela Malackeho. Tu je jeho presný prepis.
g = j
Grof Pawel Pálffy z Erdúdu Kragini Uherskeg Palatín[1], Pán wiceg Statkow, menowite Pánstwa Podpláštskeho[2], gako skrz wisoke hodnosti, a Zásluhi o swu Wlast sláwní, tak tež od Nábožnosti, a Bohabognosti Krestanskeg w swem časi znameniti, dáwnu swogu swatu Žádost w Roku 1651 weregne uskutečnil. Keď totižto na Dókaz sweg naproti dobroťiwemu Bohu Wďačnosti, za mnohonásobne Dobroďená od Boha obdržané, a k duchownemu prospechu Blížních swích, w Panstwí swem Podpláštskem, a sice wen z Mestečka Malacek swog hrad na Klašter prestawať, a k ňemu od Dna nowí Kostel, k Pocťe Nepoškwrňeného Počaťa Preblah. P. Marie wistawiť dal. Shotowení Klašter a Kostel w Roku 1653. Dna 12. Oktobra OO.[3] Reholi Sw. Franciška, ostregšeho Zachowána, Prowincie Preblah. Panni Marie, slawne odewzdani bol. Kostel s drahím církewním Rúchom, a s poswatnimi Nádobami bohabogni Pán Zakladatel welkodušne obdarowal; a Žiwnost Reholňikow s wečitu a šťedru Almužnu milostiwe poistil. Opaternost otcowsku už od dwesto Rokow slawná Roďina Pálficka, w Pánstwi Podplaštskem po slawneg Pamaťi Grofowi Pawlowi Pálffy nastupugica, welkodušne dokazuwala; gako i wčilagši bohabognich a slawnich Preďedow nábožni a hodni Potomek, Geho Wísost Kňíža Pán Anton Pálffy z Erdudu, Geho Gast. Cís. Kral. Apoštol. Komorník, Ritir Rádu hollandskeho Lewa, Wladímira Ruskeho, Koruni Zásluch Baworskeho, s čnostnú Manželku swu Leopoldinu Dominicu Príšku zroďenu Kňežnu z Kaunicow, Opaternost prawe otcowsku sťedro naproťi Klášteru a Kostelu preukazowat neprestawagu.
Kostel Klaštera Malackeho s 11. Oltarami ozdobeni gest, hlawni ale Oltár gest drahocenna Práca rezbárska, s mnohu Pozlátku ozdobena. Watša čast Oltarow w peti Kaplach z dwoch Strán Kostelu pripogenich sa nacháza. A sice od hlawnich Dweri Kostela na lewo gest Kapla preblach. P. Marie Lauretanskeg, pod kteru gest Misto pohrebne pre Údi slawneg Roďini gak Kňížat, tak Grofow Pálffy z Erdudu. Konča tegto gest Kapla hrobu Kristoweho, podla Miri a Spósobnosti hrobu Kristoweho w Jeruzaleme. Wisše tegto k hrubemu Oltaru nacháza sa Kapla Okruhla, w ktereg su tri Oltare, gakožto Sw. Anni, Sw. Katerini Panni a Mučedelňice, a Sw. Jána Nepomuckeho. Na druheg Strane oproti Kapli hrobu Kristoweho stogi Kapla s dwoma Oltári Preblah. bolestneg P. Marie, a Sw. Marie Magdaleni. Ďaleg na teg Strane pod Chorusem ge Wchod do nagwatšeg Kapli, w ktereg krome dwoch Oltarow, gakožto Preblah. P. Marie, a Krista umučeneho, nachaza sa 28. Schodow kamennich, na dwoge preďelenich. Schodi tito nabožni Zakladatel Klaštera P. Grof Pawel Pálffy k Rozmnožeňi Pobožnosti prehorkého Umučeňa Pána našeho Ježiša Krista wistawiť dal. Schodi tito naziwagu sa swate, už preto, že sa skrze ňe wiobrazugu ti Schodi, po kterich laskawi Wikupitel Sweta w Predwore Domu Pilátoweho pri swem Umučeňí wiceg razi hore dole prešel, a tak swima Šlapagami gich poswaťil; už ag preto menowat sa možu swate: že su sobwzlaštnim Požehnáním cirkewnim poswaťene, a pod každim Schodom zawrete su Ostatki, anebo Reliquiae swatich Mučedelňíkow Walentina, Deteria, a Swateg Beatrici, a mnohich inšich Swatích. Tím nabožnim Kresťanom, kteri s Pobožnostu Schodi tito bi nawšťiwili, a w Milosti Božeg sa nacházagu, Innocentius XI. Rimski Otec uďelil častečne sw. Odpustki; tim ale, kteribi na Ďen Nalezená a Powíšeňa sw. Križa po wikonaneg sw. Spoweďi, a po sw. Primaňí w Kostele Klaštera Malackeho 6. Otčenašow, 6. Zdrawas Maria, a 6. Sláwa Bohu, sa na Umisel Cirkwi swateg pomodlili, Plnomocne Odpustki uďelit račil. Obidwoge sw. Odpustki wčil slawne Cirkew swatu Krestansku Rimsko katolicku sprawuguci Rimski Otec Pius IX. w Roku 1851. Dňa 24. Brezna na wečne Časi potwrďil.
Gako Kostel, tak i Oltáre, a sw. Schodi w Roku 1660. Dňa 28. Decembra poswácal Pán Grof Tomaš Pálffy, wiswaťeni Biskup Čanádski, a nowowiwoleni Jágerski, Bratranec P. Grofa Pawla Pálffy, Zakladatela Klaštera. Ročita Památka Poswácaňá Kostela tehoto zachowáwa sa w Neďelu treťú po sw. Troch Králoch.

Opis Klaštera a Kostela Malackeho. Presspurk: Alois Schreiber, [1851], 16 s.

----------
[1] Najvyšší politický predstaviteľ hneď po kráľovi. 
[2] Plavecké panstvo. 
[3] Otcom.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.