Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

piatok, 13. decembra 2013

UDALOSTI

ZAČIATKY DOBROVOĽNÉHO HASIČSKÉHO ZBORU
VO VEĽKÝCH LEVÁROCH

Oheň sprevádza ľudstvo celými dejinami. Vždy bol výborným a nevyhnutným pomocníkom, lenže ak sa vymkol spod kontroly, stával sa z neho škodca. Ľudia v snahe chrániť seba a svoje obydlia pred ohňom zavádzali rozličné ochranné opatrenia. Zároveň vrchnosť vydávala rozličné protipožiarne nariadenia. Jedným z opatrení bolo od druhej polovice 19. storočia zakladanie dobrovoľných hasičských zborov, ktoré mali minimalizovať škody po vzniknutom požiari. V auguste 2013 oslávil DHZ vo Veľkých Levároch 130. výročie svojej existencie.
Ambície založiť hasičský spolok vo Veľkých Levároch začali nadobúdať reálnych čŕt od roku 1882. Vtedy 1. októbra sa na obecnom dome konala schôdza, ktorej predsedal hlavný slúžny Augustín Nagy. Na nej sa rozhodlo a prerokovali podrobnosti o založení Ohňohasičského spolku. Nasledovali prípravné práce, ktoré vyvrcholili založením spolku 11. júna 1883 a vypracovaním spolkových stanov. Tie boli schválené uhorským ministerstvom vnútra 28. decembra 1883 a spolok mohol oficiálne začať svoju činnosť. 


Gróf Štefan Wenckheim

Iniciatívu a rozhodujúcu úlohu v založení spolku zohral veľkolevársky zemepán gróf Štefan Wenckheim, ktorý sa aj stal prvým predsedom. Ako zakladajúci člen daroval spolku 100 zlatých, ďalej ho podporoval stavebným materiálom a pomohol zaobstarať potrebné náradie a výstroj. Ďalšími zakladajúcimi členmi (a veru veľmi významnými) boli: uhorský kráľ František Jozef I., arciknieža Jozef, manželka Štefana Wenckheima grófka Huberta, grófky Berta, Eliza a Karolína Koloničové, barón Hirsch z Moravského Sv. Jána, veľkolevárski podnikatelia Herman a Max Jelínkovci a 69 podporujúci členovia. Spolu darovali hasičskému spolku viac ako 841 zlatých. Okrem týchto prostriedkov sa spolok snažil získavať si financie aj svojpomocne. Napr. už 25. februára 1884 zorganizoval tanečnú zábavu, ktorá vyniesla zisk 22 zlatých alebo 22. septembra za účasť na pohrebe grófky Huberty dostal 150 zlatých.

Najstaršia fotografia levárskych hasičov z 90. rokov 19. storočia
V čiernom oblečení gróf Štefan Wenckheim

Prvým veliteľom sa stal Alexander Lackner, no ten sa čoskoro presťahoval do Bratislavy a za jeho nástupcu bol 1. februára 1885 zvolený František Viktorin. V tom roku boli zavedené odmeny pre tých, ktorí najrýchlejšie pripravia hasičský konský povoz v prípade požiaru. Prvý mal dostať 3 zlaté, druhý 2 zlaté. Hasiči zasahovali spolu pri 6 požiaroch – 2 boli vo Veľkých Levároch a ostatné v susedných obciach.
V roku 1886 riešil miestny spolok závažný problém. Medzi obyvateľmi Veľkých Levár sa rozšíril nešvár posmievať sa z činnosti hasičov, ba stal sa prípad, že nočnú protipožiarnu hliadku prepadla skupina miestnych mladíkov. Záležitosť riešil okresný úrad v Malackách.
Na jesennom valnom zhromaždení boli zavedené peňažné pokuty pre tých hasičov, ktorí chceli zo spolku vystúpiť.

Socha sv. Floriána z roku 1895
na Ulici SNP

V tomto roku veľkolevárski hasiči zasahovali pri viacerých požiaroch, no zvlášť sa vyznamenali 26. júla pri rýchlom lokalizovaní ohňa v miestnom majeri, za čo dostali od poisťovne odmenu 20 zlatých a 25. decembra pri uhasení ohňa v kaštieli. Za to sa gróf Wenckheim odmenil sumou 50 zlatých, vínom pre spolok a osobitným odmenením niektorých jednotlivcov.

Pečiatka

V roku 1887 sa skončilo trojročné funkčné obdobie spolkového výboru, preto sa konali nové voľby. Funkciu veliteľa obhájil František Viktorin a podveliteľa Ján Slovák.
Spolková pokladnica bola naďalej obohacovaná odmenami za úspešné zásahy pri požiaroch (napr. v auguste 1887 v Malých Levároch – 25 zlatých alebo v júli 1889 v kaštieli zakladajúceho člena veľkolevárskeho hasičského spolku baróna Hirscha v Moravskom Sv. Jáne – 20 zlatých), účasťou a reprezentovaním, napr. na pohreboch (december 1887 pohreb grófky Karolíny Koloničovej – 10 zlatých), či výnosmi zo zábav organizovaných spolkom.

Striekačka z roku 1898 je stále funkčná

Dňa 17. novembra 1889 prebral hasičský spolok od obce skladisko pre hasičskú techniku a výstroj. Za tento rok máme zachované štatistické údaje, ktoré nám podávajú obraz o stave veľkolevárskeho hasičského zboru. Činných členov bolo 46, zakladajúcich 10 a podporujúcich 63. Do inventára patrila jedna striekačka, jeden voz na náradie a jeden na vodu, 104 metrov hadíc, 6 rebríkov, 4 háky, 6 lopát, 10 čaklí, 11 rýlov a 26 vedier – spolu v hodnote 2700 zlatých.
V tomto roku vypukol najvážnejší požiar 17. septembra, kedy zhorelo 5 domov. Okrem zásahov pri požiaroch vykonávalo mužstvo pravidelné cvičenia, aby sa udržalo v cviku a pohotovosti a aby sa zdokonaľovali ich zručnosti, rýchlosť a súhra.
V roku 1891 sa novým podpredsedom zboru stal Karol Sommer a veliteľom Ľudovít Dokupil. V závere roka bolo schválené, aby sa spolok stal členom okresného zväzu hasičov v Malackách.

 
Zástava z 20. rokov 20. storočia

V auguste 1892 sa 31 veľkolevárskych hasičov zúčastnilo osláv 25. výročia bratislavského hasičského spolku. V tomto roku sa riešil spor o právomoci pri velení počas požiaru medzi hasičmi a miestnymi žandármi až na úrovni okresného žandárskeho veliteľstva v Bratislave.

Literatúra:
VRABLEC, Pavol: Dejiny Dobrovoľného hasičského zboru vo Veľkých Levároch 1883-2013. Veľké Leváre: Obecný úrad Veľké Leváre, 2013, s. 1-3.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.