ARCHÍV

PRÍBEH HOLÍČSKEHO OBRAZU PANNY MÁRIE

V roku 1838 vydal biskup Aleš Jordánsky knihu o milostivých mariánskych obrazoch v Uhorsku. Zahrnul sem aj obrazy zo Záhoria – z Marianky, Šaštína a Holíča. Uverejňujem opis histórie obrazu Panny Márie z farského kostola sv. Martina v Holíči v originálnom znení.

g = j

"Holičskí Obraz Panni Marie,

w Arcibiskupstwe Ostrihomském Ňitranskég Stolici.

Ešče po dňes žiwí w Prešporském Klášteri Kapucín Pater Deziderius Reindler takto mňe a i iním wipráwal ó Počátku Holičského Obrazu: Keď na Rozkaz Gozefa II.[1] gak Holičskí, tak Prukskí[2] Kapucíni, a ešče prwe Augustiniáni w Pruku pri Lagťe rozpusťení boli, stalo sa, že Obraz blahosl. Panni Marie, kterí u tíchto, we wšeobecném Cťeňú stál, a už wtedi keď Turek Wíďeň 1683. oblahel tam priňesení, oblúpení z dwoch stríberních Korun z inšími Kostelními, a Klášterními Nádobami na weregnég Licitacie sa predal. Kúpila tento z Drewa krásňe wirezaní Obraz Poliksena Reindlerka, po Pruském Hrnčárowi pobožná Wdowa, za geden císarskí Dukát, a držala ho we swég Izbe swú Každoďennú Modlitbu pred ňím konagíce. Poňewáč ale Kostel, též predaní bol, a na inše Potrebi obraťení; Obiwaťeli Mesta zwiknutí Pobožnosť swogu pred Obrazem timto wikonáwať, wčil už we welkém wždi Počťe zhromažďowali sa do Príbitku tégto Wdowi, abi tam cťili blahosl. Pannu Mariu, a klaňali sa gég Bozkému Sinowi, do Misli si uwázagíce Bolesťi, které pre nás oba pod Krížem zňesli. Ňezadlho potom došel do Pruku swú Matku Naščiwiť wíše menowaní pobožní Pater Deziderius, kterí po Rozpusťeňú Holičskích Kapucínow za Pomocňíka bol daní Holičskému tedagšému Farárowi Ladislawowi Gazápymu.[3] Tam w Izbe swég Matki wiďíce ten istí Obraz, pred kterím on swém mladém Weku w Kostele Augustiniánow sa modlíwal, ňeprestal swogu Matku prosiť o Obraz tento, až mu ho dala, abi zase na Oltár, a síce na Holičskí wiložení bol, k weregnému Ucťeňú. Obsahnúce Obraz on z welkím Poťešením s Pruku do Holíča spíchal, celú Cestu na swém Lóňe ho držíce. V Holíči Dowoleňi dostal od wíše spomenutého Farára, abi ho w Kostele, kterí prw Kapucínskí bol, wčil ale farskí ge, na boční Oltár, aneb raďeg w Kaplňe wiložil, kďe až do wčilka wiďet sa móže. Bol pre túto Príčinu ze Stránki Arcibiskupskég Wrchnosťi Gróf Mikulaš Csáky[4] do Holíča wislaní ke Spitowánú, wšak ale po wiočúwaních, a wipísaních Wíwodoch potwrďení bol swatí Obraz, kterí už predtím wác než za sto Rokow w Pruku weregňe sa cťil. K ňemu teda od toho Času we welkém Počťe choďá pobožní Kresťaňi o Pomoc wzíwagíce Matku Božú, skrze gég Prostredelňíctwo mnohe Milosťi obsahugú od toho, kterí to chcel, abi sme wšecko dobré obsahowali skrze Mariu, podla Slów Sw. Bernarda."

Obraz holíčskeho oltára s obrazom Panny Márie

z knihy Aleša Jordánskeho

Oltár Blahoslavenej Panny Márie v kostole v Holíči

v Ostrihomskej arcidiecéze v Nitrianskej župe.

1835.

Zdroj:

JORDÁNSZKY, Áleš: Krátki Opis Milosťiwich Obrazow blahoslawenég Panni Marie Matki Božég, které w Králowstwe Uherském, a w patrících k ňemu Částkách, a Kragnách weregňe sa čťá. Prešpurku, 1838, s. s. 30-31.

Info o kostole:

http://www.terezianskydvor.sk/images/stories/tereziansky/mat/Holic-Kostol_sv_Martina_skladacka_2010.pdf

----------

[1] Jozef II. (1780-1790), uhorský a český kráľ, rímsko-nemecký cisár, rakúsky arcivojvoda v roku 1783 zrušil kontemplatívne rády a ich kláštory, v roku 1786 aj kláštor holíčskych kapucínov. Ich kostol sa stal odvtedy farským. 

[2] Bruck an der Leitha, mestečko v Dolnom Rakúsku, neďaleko Bratislavy. 

[3] Ladislav Gazapy bol administrátorom holíčskej fary v rokoch 1781-1795, rodák z Moravského Sv. Jána, člen Slovenského učeného tovarišstva, dekan a farár v Holíči, neskôr (1795-1796) bratislavský kanonik. 

[4] Mikuláš Čáki (1698-1757) bol ostrihomským arcibiskupom v rokoch 1751-1757.