Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

utorok, 19. mája 2015

UDALOSTI

GBELSKÁ FHASAN GARTEN

Miroslav Čársky

Ak sa človek pozerá do minulosti na udalosť časovo vzdialenú alebo blízku, obyčajne položí otázku „čo bolo na počiatku“? A tak je to i s poľovníctvom. Lov zveri patrí medzi najstaršie ľudské činnosti. Môžeme povedať, že človek vedel loviť skôr než vedel rozprávať. A je pravdou i to, že bez lovenia zveri by ľudský rod pravdepodobne vyhynul, alebo by sa z neho stal prežúvavec. 
Poľovníctvo je oveľa mladšia činnosť, ktorej základný princíp je v chove a ochrane poľovnej zveri. Lov patrí medzi selektívne a regulačné opatrenia a je na tej istej úrovni ako každá iná selekcia v chove hospodárskych zvierat. Dnešné poľovníctvo, ktoré si okrem regulovaného chovu zveri pribralo i ďalšie ciele ako ochrana prírody, uchovanie kultúrneho dedičstva a v neposlednom rade ako cieľ i človeka, ktorý v poľovníctve nachádza odpočinok a regeneráciu svojich fyzických a psychických síl. Prešlo určitým vývojom, na ktorom sa podpísali všetky zriadenia či režimy od dôb feudalizmu.

Gbely (Markt Egbel) a bažantnica (Fasan Garten
na mape prvého vojenského mapovania (80. roky 18. storočia)

Myšlienky poľovníctva, regulovaného chovu a lovenia zveri sa v regióne severného Záhoria tradujú od čias rozkvetu feudalizmu. Snáď najvýraznejšie do tejto činnosti zasiahol manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský, ktorého hospodárska činnosť mala široký záber od zakladania manufaktúr cez intenzívne poľnohospodárstvo až po chov a lovenie zveri. Na svojom holíčskom panstve, neďaleko dediny Kopčany dal vybudovať zariadenie na chov a odchyt divokých kačíc. Ročne sa ich tu na umelo vybudovanej vodnej ploche so špeciálnymi sieťami odchytilo a vyexpedovalo niekoľko tisíc kusov. Podobne sa venoval i chovu bažantov zakladaním bažantníc, po ktorých dodnes zostali názvy častí chotárov ako napríklad pomenovanie Bažantnica v Holíči za kaštieľom. Po niektorých neostalo nič a ak sa o takejto bažantnici objavia doklady v archíve, tak je to prekvapenie nielen pre bádateľa, ale i pre obyvateľov dotyčnej obce. Jedným z takýchto prekvapení je bažantnica v Gbeloch.

Gbely (Egbell) a bažantnica (Fasan Garten
na mape druhého vojenského mapovania (1. polovica 19. storočia)

Detail

Gbelská bažantnica, to bolo niekoľko hektárov umelo vysadeného listnatého lesa po obidvoch stranách potoka pritekajúceho z Petrovej Vsi a Unína, poniže Korčákovho, dnes Kubíkových vodného mlyna, uprostred najúrodnejších polí gbelského katastra. Mapa bažantnice, či podľa dobového názvu „bažantia záhrada“ sa zachovala v Slovenskom národnom archíve v Bratislave z roku 1860 – 1861 od cisársko-kráľovského inžiniera P. Blancharda. O tejto bažantnici bolo doteraz iba akési tušenie, že bola niekde medzi Kopčanmi a Kútmi. Vieme o nej z denníka mladého Napoleóna II. (syn Napoleóna Bonaparteho a kňažnej Márie Lujzy), ktorý sa tu v utorok 2. októbra 1821 v spoločnosti svojho starého otca cisára Františka II. zúčastnil na poľovačke. V ten deň sa celkove ulovilo 244 zajacov, 820 bažantov a 7 jarabíc. Mladý Napoleón mal aj iný zážitok z Gbelov. Poľovačka trvala až do zotmenia a keď sa potme vracali cez les do holíčského zámku, tak zablúdili a návrat bol pre neho tak trocha dramatický. 
Gbelská Fhasan Garten mala obdĺžnikovitý pôdorys s pomerom strán 4:3, cez ktorej stred trocha šikmo pretekal ako priamka zregulovaný Unínsky potok. Cez potok boli postavené dva mostíky a osem lávok. Bažantnica bola cestami rozdelená na dvanásť pravidelných štvorcov (sektorov). Okrem týchto komunikačných spojov – ciest, bolo v bažantnici sedem až desať alejí (podľa jednotlivých častí), ktoré v podobe prevráteného U prechádzali okrajovými sektormi. V strede bažantnice tesne pri komunikáciách boli dve pomerne veľké štvorcové a jedno trojuholníkové zariadenie zatiaľ neznámeho určenia. Predpokladá sa, že išlo o chovateľské zariadenia pravdepodobne na chov, kŕmenie alebo odchyt bažantov. Neďaleko potoka na okraji bažantnice a prístupovej cesty od Gbelov stála nie veľká, pôdorysne štvorcová poľovnícka chata.

Pohľad na časť gbelského chotára, kde bývala bažantnica 
Foto: Miroslav Čársky

Bažantnica mala svojich hájnikov, ktorí chránili zver proti dravcom, ale hlavne proti pytliakom. Je odôvodnený predpoklad, že k bažantnici sa viedlo i samostatné účtovníctvo, ktoré v zjednodušenej podobe vykazovalo náklady a výnosy z tejto činnosti. Z nákladov to bolo krmivo, ktoré bolo jedným z hlavných faktorov udržania bažantov vo vymedzenej lokalite. Kto pozná ekotop živočíšneho spoločenstva bažantov, ten vie, že ak nemajú dostatok krytiny, stromy na hradovanie a krmivo, tak ich v bažantnici nič neudrží a rozbehnú sa do širokého okolia. Činnosť bažantnice a jej ekonomika to už je však úloha ďalšieho archívneho bádania v tomto smere. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.