Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

streda, 27. mája 2015

ARCHÍV

LEGENDA O OBRAZE PANNY MÁRIE 
V MARIANKE

V roku 1838 vydal biskup Aleš Jordánsky knihu o milostivých mariánskych obrazoch v Uhorsku. Zahrnul sem aj obrazy zo Záhoria – z Marianky, Šaštína a Holíča. Uverejnil som už jeho článok o holíčskom mariánskom obraze, teraz prinášam článok o obraze v Marianke.

Vysvetlivky: „g“ čítaj ako „j“

Marietálskí Obraz Panni Marie,
w Prešporskég Stolici, w Ostrihomském Arcibiskupstwe.


Kňíža Pawel Eszterházy[1] Palatín Králowstwa Uherského Zmínku činí we swích dwoch Kňihách, které on Roku 1690, a 1696. w Trnawe w Akademickég Knihtlačárňe widal, o Počátku zázračného Obrazu Panni Marie Marietálskég stimito Slowami:
Stalo sa Roku 1330, že keď geden slepí Žebrak w tálském Hági sa bol horliwo modlil, Hlas z Ňeba gako oznamugící počul, že ňedaleko nágde Stoček[2], w kterém zazrační Obraz sa nachádzá; gestli teda z Wodú tohto Stočku swé Oči obmige, že predešlí Zrak dostaňe. Na to Oznámeňí slepí tento hňeď sa k temu Stočku dal zawest; a gak náhle swé Oči s tú Wodú obmil, otworil sa geho Zrak a wiďel, witáhel potom s teho Stočku na Dňe sa nachádchagíjí Obraz Marie z hlbokú Pobožnosťú, dal Slup sprawiť, a naň položil tento swatí Obraz, choďíwal k ňemu často, swogú pobožnú Modlitbu pred ňím konagíce.

Panna Mária Mariatálska
z knihy Aleša Jordánskeho

Obraz Blahoslavenej Panny Márie v Marianke pri Bratislave 
v Bratislavskej župe v Ostrihomskej arcidiecéze. 1835.

Ňezadlho na to prišli tam mnohí iní, kterí prechádzagíce, ten na Slupe stogící Obraz Marie wiďeli, začali tam wikonáwáť swú Pobožnosť, a na to nasledowali mnohé Milosťi. Keď to k obecnég Wedomosťi prišlo, boli tito Zázraki Králowi Uherskému Ludwíkowi prwnému[3] oznámené, a tento bohabogní swatí Král dal na tom Mísťe ke Cťi Matki Božég pekní Kostel wistawiť, též k Bohu tehoto Kostela pre Reholňíkow Radu Sw. Pawla Pústewňíka Klášter položiť; Obraz ale dal tam na Oltár postawiť k Pobožnosťi Kresťanow. Na tomto Mísťe ešče ag wčil mnohí pobožní Werící mnohími Milosťami bíwagú obdarení, ti totižto, poswatné Místo z oprawďiwú Horliwosťú, a Nábožnosťú prichádzagu, za čo ňech nagswaťegšá Trogica geden Boh ze swatú Roďičku Božu, a ze wšemi Ňebeščanimi spolu sa chwalí na Weki Wekow. Tak daleko Slowa pobožného Kňížata Palatína.
Spomenutí Rád Paulinow od Časow nagchírečňegšého Krála Ludwíka prwého až do Roku 1786, w kterém geho Gasnost Gozef druhí[4] tento Rád zrušil, gak toto poswatné Místo, tak ag tento Obraz Marie ze starostliwú Opatrnostú ochraňowal. We Ďne w Noci rozléhali sa Spewi Božké w Žalmoch, a k duchownému Pozbuďeňu tam sa walícich Cťiťelow Marie, Omše, Kázňe, a popolednagšé Ňešporé, a Litánie boli držané. Oňi ňezanedbali ag to obzláštné Bože Zmilowání s kterím pobožní Pútňíci sa chwálili, we swích Protokoloch poznamenať a opakowňe we wác Rečách na Swetlo widať, menowiťe: Pater Ondreg Kollenicz, Pater Ladislaw Kummer, a Pater Jozef Nunkowich pokaždé z predchadzagícím Dowoleňím Wrchnosťi.
Wčil menowaní Pater Kummer we swég Roku 1742 w Trnawe tlačenég Kňize: Marianischer Gnadenbrunn, Počátek Marietálského Obrazu takto wigawuge: Geden ze Společňíkow sw. Mučedlňíka, a prwého Čanadského Biskupa Gerarda[5], ešče Roku 1030 za Panowáňá Sw. Krála Štefana[6] wirezal w tamegšég Pušči Obraz z lipowého Drewa, a pred tímto Obrazem wikonal swogu Pobožnosť wác Rokow. Keď ale za Panowáňá Petra[7], a Samuele Abbi[8] ukrutné Prenasledowání od Kresťanow, do predešlého Pohanstwa upadlích, nastúpilo; skowal tento Pústewňík swóg Obraz Marie, kterí lén po 300 Rokoch za Času Ludwíka prwého bol zgawení, gako už wíše sa wipráwowalo.

Oltár mariatálskeho kostola
z knihy Aleša Jordánskeho


Oltár Blahoslavenej Panny Márie v Marianke pri Bratislave 
v Ostrihomskej arcidiecéze. 1835.


Pamaťi hodné ge, že w Roku 1687 Císar, a Král Leopold prwní[9] ňesmrtelnég Powesťi, keď swého prworoďeného Sina Gozefa prwého pod Prešporskím Sňemem, gako mladšého Krála korunowať dal, po skončenég Slawnosťi Korunowáňa do Marietálu odešel, a tam s príkladnú Pobožnosťu swoge od tureckého Gárma prám osloboďené Králowstwo pod Ochranu welikég Paňeg Uherskég obetowal. Ňezadlho na to wíše wíchwálení kraginskí Palatin Kňíža Pawel Eszterházy ze slobodním Pánem Ganem Maholányim králowskég Prítomnosťi Místo držícím tam, kďe ge swatá Studňa prestrannú Kaplnu wiznačili, která ag wistawená bola, a do wčilagška od ňepočitanliwích ňemocních, slepích, a chromích, a ňewladních nagwác z dobrím Wípadem sa naščiwuge. Medzi tíchto patrí ag ten wisocechírní Primas Uherskí, Ostrihomskí Arcibiskup, Kňíža Imrich Eszterházy[10], kterí wolakedi z Wodú tégto Stuďenki po Wziwáňú Božég Matki od Zepáleňa Hrdla, kterému celí Hlas odňalo, a do Ňebezpečenstwa Smrťi wložilo, zázračňe bol osloboďení. Tento swato žigící Arcibiskup prw bol Generálem celého Paulinského Řádu, a bíwal nagwác w Marietáli, tak gako ag iní Generali tohto Rádu, ano wipowední Úkaz w Roku 1786 zachopil ostatného Generala Pawla Ordódyho w Marietali.
Po Zrušeňú tohto Uherského Rádu bolo toto milosťiwé Místo Farárowi zwerené spolu ag z príležícú, pomáli rozludnugícú sa slowenskú Ďeďinú, Marianka zwanú. Ochrana ale gak Kostela, a Zastáwaňí Službi Božeg, tak ag Wižiweňí duchowného Pastíra bolo podla Potrebi z náboženského Záduša obstarané. Wšak ale Skusenosť ukázala dosť skoro, že tu k duchownég Službe tolko sto, ano mnoho tisíc Pobožních Werících geden Kňaz dokonca ňestačí. Nebo ag po Odchoďe Paulínow zostalo toto Místo Místom, w kterém Boh swé Bozké Milosťi rozdáwá.
Prečo Peťikostelskí Biskup Marťin Görgei wtedi ešče Ostrihomski Kanowňík Isťinu (Kapitál) pre dwoch Kaplanow založil, s kterég, skrze Štálu od Roku 1807. zmenšeného predca ag wčil geden Kaplan sa plaťí; a teď na Gar, a na Gaseň Cťiťeli Panni Marie z Ostrowa Čalokeze[11], z Mošonskég, Prešporskég, Ňitranskég Stolice, a z Rakús sem sa dohrnú wtedi s Prešporka, ze Stupawi a ze Sw. Gurá Spoweďelníci sa powoláwagú; a tak Pútňíci Pobožnosť tu konagú, a klaňagú sa Wšemohúcému w nagswaťegšég Matce Pána našého Gežiša Krista na tomto Mísťe, které medzi wšeckími Marianskími Místami w Uherskég Kragiňe ge nagstaršé.


Zdroj:
JORDÁNSZKY, Áleš: Krátki Opis Milosťiwich Obrazow blahoslawenég Panni Marie Matki Božég, které w Králowstwe Uherském, a w patrících k ňemu Částkách, a Kragnách weregňe sa čťá. Prešpurku, 1838, s. 16 – 18.

----------
[1] Pavol Esterházi bol uhorským palatínom v rokoch 1681 – 1713. 
[2] = drevený klát, peň
[3] Uhorský kráľ Ľudovít I. panoval v rokoch 1342 – 1382. 
[4] Uhorský kráľ Jozef II. panoval v rokoch 1780 – 1790. 
[5] Sv. Gerard, čanádsky biskup, zomrel mučeníckou smrťou v roku 1046. 
[6] Uhorský kráľ Štefan I. panoval v rokoch 1000 – 1038. 
[7] Uhorský kráľ Peter Orseolo panoval v rokoch 1038 – 1041 a 1044 – 1046. 
[8] Uhorský kráľ Samuel Aba panoval v rokoch 1041 – 1044. 
[9] Leopold I. bol uhorským kráľom v rokoch 1655 – 1705. 
[10] Imrich Esterházi bol ostrihomským arcibiskupom v rokoch 1725 – 1745. 
[11] = Žitný ostrov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.