Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

sobota 20. januára 2018

ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918
1

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovolníci na Slovensku
Nuž konečne prišli sme do Hodonína. Cestovali sme už viac dní a blížili sme sa k našej drahej domovine, ku Kromerížu. Bolo že to radosti medzi nami! Akoby aj nie!? Však sme prichádzali už do slobodnej vlasti, zbavenej ťažkých pút utlačovania a otroctva a k tomu prichádzali sme ešte i ako skutoční víťazi. Naposledy boli sme v mestečku Hyppolit. Tu sme sa dopočuli, že v celej monarchii, tak aj u nás vypukla revolúcia, že sa na všetky strany sriaďujú Národné Rady, no a menovite, že vyhlásená je naša československá republika. Kdo že by vedel teraz opísať, aké divné, radostné pocity vzbudily sa v našom srdci? Boli sme ozaj ako deti, smiali sme sa, spievali, skákali, kdo že by sa bol mohol toho zdržať? Veď stalo sa toto za tak dlhý čas jedon jedinký raz, a dá Boh že sa to už viac raz ani nebude opakovať. V svojej mysli zaletel každý domov kde videl sa konečne už oslobodeným, volným, opravdu šťastným synom svojej vlasti.
Zvesť táto nás ani nenechala nečinnými. Keď bol koniec prvej radosti, začali sme rozmýšľať o tom, ako by sme sa už teraz aj domov, do slobodnej vlasti vrátili? Tu sme už viac nie potrební, ale tým skorej doma, no a tam to už ozaj od srdca budeme vedeť všetko konať! Chytré a obozretné počínanie viedlo k šťastnému koncu. Nadporučík Ripka hneď pri začiatku svojho účinkovania dokázal sa šikovným diplomatom, a usporiadal celú záležitosť tak, že celý náš náhradný prápor 25. streleckého pluku v plnom vyzbrojení mohol opustiť svoje dosavádne miesto a dať sa na cestu domov. Bol že to aj za pochod a za cestu! Z očí len tak svietila nám hrdosť a radosť, že vraciame sa domov ako slobodní víťazi.
Sotva že zastal vlak v Hodoníne, prišla k nám deputácia Národnej Rady. Zvedave sme pozerali, čo to reku, prišli nás pozdraviť a pochváliť? Nuž veru pochváliť a vyznačiť, a to ešte akým spôsobom! Predniesli nám, že na Slovensku vypukla revolúcia, maďari tríznia a prenasledujú slovákov, všade sa drancuje a pustoší, – aby sme šli my urobyť na Slovensko poriadok, a oslobodili bratov Slovákov od maďarskej krvožižnivosti. Vec je vážna a súrna, pomoci treba hneď. Bolo to prekvapenie, – však sme boli už celkom blízko svojho domova, a tu zrazu treba nám inde! No pomyslenie trvalo len na okamih, v druhom okamihu videli sme už jasne našu povinnosť; ísť na ohrožené Slovensko, a pomáhať naším ujarmeným bratom. Nadporučík Ripka vzal i teraz celú akciu do ruky, s veľkým oduševnením a energiou podujal sa agitácie medzi vojakmi. – a to pekným výsledkom! Cítili sme sa skutočne vyznačenými tým, že práve na nás chcú sveriť túto ťažkú, ale tým krajšiu úlohu, že my 25. strelecký pluk budeme tými, ktorí první prekročia hranice Slovenska, aby za tú zem tisícročnéj poroby a biedy priniesli oslobodenie a poriadok.
(Pokr. nasl.)

Osveta, roč. I, č. 3, Malacky, dňa 25. januára 1919, s. 1.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.