Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

utorok 30. januára 2018

ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 
3

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovolníci na Slovensku.
(Pokračovanie).
Kým sa toto dialo, nadpor. Ripka koval ďaľšie plány. Na stanici zachytil bol telegram, s ktorého sa dozvedel, že z Prešporka odišiel na Malacky jedon pancierový vlak s maďarmi.
Mala to byť trestná výprava so strany maďarónov-židov na slovákov, dať im potrebného poučenia, aby im na vždy odpadla chuť chcieť sa zbaviť maďarsko-židovského panstva. Položenie bolo jasné ale i kritické. Predsa nebolo možne púšťať sa len tak slepo a bez všetkého, proti pancierovému vlaku, ale s druhej strany položenie slovákov vyžiadovalo rýchlu pomoc, prv ešte, ako by sa mohli maďari na nich oboriť. Ani sme dlho neváhali. Vysvetlili sme dobrovolníkom, že povinnosťou našou teraz je nie len poriadok udržať, ale aj brániť slovákov proti maďarským násilenstvám. Ale ani ím nebolo treba mnoho vysvetľovať, porozumel chytro každý, o čo ide. „Na pomoc slovákom, proti pancierovému vlaku“ ozval sa jedon hlas a za ním hneď opakovali ostatní „Na pomoc!!“ Toto bolo už teraz našim heslom. Hneď sme sa aj prichytili k činu! Chytro sme posadali do vlaku, a porobyli tie najostrejšie opatrenia a poriadky, ak by prišlo s maďarmi dáko ku srážke. Už ľahko by sme im nič nedali! Hore na lokomotívu na primeranom mieste pripravili sme strojové pušky, do vozňov ích tiež nekoľko, vojaci s nabytými puškami stali si ku oblokom. a tak sme sa pohli s najväčšou opatrnosťou krok za krokom. 

Železničná stanica v Kútoch

Prvým naším cielom bolo obsadiť nádražie Kúty, ktoré boly dôľežitým železničným bodom. To sa stalo bez každého boja a bez každéj námahy, poneváč nepriateľa tu nebolo. Na nádraží sme sa hneď informovali o položeniu. Chýry ktoré sme počuli, neboly potešiteľné, ani najmenej. Každý, koho sme sa len opyťovali, prikladal nové a nové veci, ktoré nám nebolo môžno kontrolovať a posúdiť, takže čochvíla mali sme tie najrozličnejšie a najdivokejšie chýry. Slováci vraj okolo Malaciek pred maďarmi vytrhali železničnú trať, aby pancierový vlak nemohol ďalej, v meste Malackách je revolucia v plnom prúde, všade sa kradne, zbíja ba i vraždí, celé okolie je v plameňoch atď. To nás veru ani trochu nepotešilo! Nuž ale čo robiť? Nechať sa to tak nemôže a nesmie, musíme bezodkladne napred, aby sme v Malackách urobyli poriadok. Od rýchlého zakročenia závisí snaď nielen majetok, ale i život mnohých ľudí, – treba nám teda čím skôr ďalej. Prišlo nám práve v hod i to že z Breclavy do Kútov dorazila menšia stráž, ktorú sme tam hneď nechali ako posádku, a my sme sa pustili ďalej. Obozretnosťou ešte väčšou, ako posiaľ šli sme pomaly na Malacky. Bolo to nutné, keďže nik nevedel isté veci o položeniu v meste, no, a akby boli tie indianské chýry skutočne pravdivé, tak veru treba nám obozretnosti a pozoru!
(Pokr. nasl.)

Osveta, roč. I, č. 5, Malacky, dňa 8. februára 1919, s. 1.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.