Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

štvrtok 8. marca 2018

ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 
7

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku
(Pokračovanie).
Rano na podobný oznam prepustili sme už jedon osobný vlak, netušili sme ani tu nič zlého. Keďže však na ďajší dotaz nechceli nám nič určitejšieho odpovedať, a nevedeli sme zhola nič, či sú to naší odzbrojení vojáci, vracajúci sa z bojišťa, alebo dáky ozbrojený oddiel, zdráhali sme sa vlak prepustiť, Telefonický nám len toľko oznámili, že vlak už odišiel. Pre všetky prípady porobili sme potrebné opatrenia, a ako sa čoskoro ukázalo, nie na darmo! Po oboch stranách staničnej budovy postavili sme strojné pušky tak, aby v páde potreby dostal sa vlak do krížového ohňa. Na nádražie rozostavili sme 20 vojákov ako pohotovosť, bola to vtedy celá naša vojanská sila! Vlak sa blížil ku stanici. Len jedon pohľad naň, a videli sme, že naša obava bola, a že nebola zbytočná naša obozretnosť! K lokomotívu boly pripeté len dva vozne, ale plné maďarským vojskom, ozbrojeným i ručnými granátmi, loveckými puškami a. t. ď., hore na lokomotíve zase pripravená strojová puška. Bolo tam spolu 60 dôstojníkov a asi 70 mužov.
A vlastne kto bola celá tá cháska? Maďarskí žandári, financi a vojáci od rozličnej brandže, civilní ľudia s patrontaškámi na bruchu, a kto medzi ními neschadzal, to boli urodzení páni židia z Malaciek. Títo banditi platení boli židovskomaďárským grošom z Prešporka, dôstojníci až do 200 kor. denne, obyčajní smrtelníci – mannschaft – 30 kor. Vybrali sa do Malaciek, aby svojím spôsobom urobili poriadok a dali slovákom bajonettom na pamiatku! Pravdepodobne zavolali si ich na pomoc malackí židia, ktorí sa necítili pod našou strážou tak istými, ako pod maďarskou; – však si boli bratia! A títo ani neváhali prísť, keď mali príležitosť na to, aby slovenský ľud ešte raz pokorili!
Sotva že vlak zastal, vo vožňoch zacvakaly strojné pušky, brandž pochytala zbraň a ako osy z hniezda vyrútila sa z vozňov a aby obsadila nádražie a potom vnikla do samého mesta.
Bolo treba rýchleho zakročenia, prv, nežli ša vyhrnuli všetci von, kde by mali voči naším 20 mužov velikú presilu, – a my by sme sa mohli potom sobrať kadeľahšie, nechajúc im na slobodnú korisť slovákov, ktorým by sa boli krvave odplatili a pomstili za ich slobodu. Nadporučík Ripka ako predtým pri všetkom, i teraz zachránil situáciu. Rýchlym skokom octnul sa pri žel. vozni, a hneď i zahrmel výstupujúcim hlasné a neuprosné „halt“! V tom okamihu v ktorom by maď. vojáci opustili vozne, ozvú sa naše strojné pušky a potom beda ím! To heglo ními, zastali a cúvli na zad do vozňov. Ripka im oznámil, že chce vyjednávať s ích veliteľom, aby ten vyšiel von.
(Pokr. nasl.)

Osveta, roč. I, č. 10, Malacky, dňa 15. marca 1919, s. 1.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.