Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

streda 28. marca 2018

ARCHÍV

PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918 
9

Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.

Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.
(Pokračovanie).
Pred kostolom na veľkom námestí chceli zadržať hneď ľuďové shromaždenie, kde mal rečniť sám poslanec Juriga, ktorý práve došiel na automobile z Prešporka.
Vlak bol ešte za stanicou a oduševnení zohorania už začali privolávať hlučné „Na zdar“!, „Sláva“! a hudba začala slavnostne „Hej slováci“. Každý bol vo vytržení, čo to bude za zvláštny okamih a radostná hodinka! Vlak už i zastal, trochu ďalej, ako čakali, výše stanice a z neho poviskakovali vojaci. Ale čo to? Zrazu zarachotia z vlaku strojové pušky, a guľky im hviždia ponad hlavy! Čo rozum potratili tamtí?? Shromaždený ľud zostal ani ohromený. No, nemal času premýšlat, pušky rachotily ďalej a vojaci z vlaku hnali sa bodákmi na stanicu. Hudba umlkla, červené líčka natešených dievčat zbledly, kone pod mládencami sa shačily, ľud sa zmiatol a všetko to rýchlím behom rozutekalo sa so stanice a utekalo do dediny. Z prekvapenia sa ani neprecitla naša slabá posádka na stanici, už ju tamtí vojaci obklúčili a odzbrojili. Hneď za tým sprevádzaní streľbou strojových pušiek chceli i dnu do samej stanice.
Pomedzi tým sa zohorania dozvedeli čo je vlastne vo veci, že v prišlom vlaku sú maďarskí vojaci a židia vracajúci sa z Malaciek. Napochytro posbierali mládenci, ktorý kde mal pušky a postavili sa maďarom oproti. Streľba sa ozývala s oboch strán, takže maďari zastali na kraj obce a dnu hlboko zi netrúfali.

Ferdinand Juriga

Bederka proboval, čo sa dalo, ale márne. Protestoval proti svojmu odzbrojeniu a zajatiu, ako i proti odzbrojeniu posádky a chcel odtelefonovať do Malaciek. To mu však maďari zabránili. Z nemilej tejto situácie vyslobodil zohoranov posl. Juriga. Nedbajúc streľby prišiel oa nádražie, aby vyjednával s maďarmi ohľadom ich odchodu. Kým toto trvalo, podarilo sa Bederkovi využiť nepozorovaný okamih a telefonovať do Malaciek o celej veci, a pýtať pomoc. Z Malaciek okamžite vyslali jedon oddiel, ktorý došiel práve na čas. Maďari keď videli našu silu, vydali sobratú zbraň, pustili nám posádku, posadali znovu do vozňov, a ztratili sa smerom Devinské Jazero.
Divokosť a zúrenie maďarov-židov nebola ešte u konca. Dvakráť sa im povodilo úž zle, keďže sme ím v tom na čas zabránili, tretí raz – žialbohu – sme už nemohli. Vracajúci sa maďari zastavili sa u Žerardinskeho dvora medzi Zohorom a Dev-Jazerom, kde boli spozorovali jednoho človeka, ako si vyberal zo zeme zemiaky. Povyskakovali z vožňov a šli do dvora „robiť poriadok“. Jedon z ních prišiel k spomenutému človeku práve keď zemiaky už na voz nakladal, a bez toho, že by sa ho bol vypytoval. kto je, či má právo brať té zemiaky, kam ích vezie, neprerieknuc ani najmenšieho slovíčka, z bezprostrednej blízkosti strelil mu do hlavy.
(Pokr. nasl.)

Osveta, roč. I, č. 12, Malacky, dňa 29. marca 1919, s. 2.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.