PREVRAT NA ZÁHORÍ V ROKU 1918
13
Pri príležitosti stého výročia konca prvej svetovej vojny, prevratových udalostí a vzniku Československej republiky prinášam seriál článkov – spomienkového rozprávania jedného z priamych účastníkov obsadzovania slovenského územia českým vojskom, ktoré sa začalo v prvých novembrových dňoch 1918 práve oblasťou Záhoria. Rozprávanie uverejňoval týždenník Osveta, ktorý v prvej polovici roka 1919 vydával dr. Ivan Dérer v Malackách. Seriál (spolu 17 častí) vychádzal pod názvom Prví československí dobrovoľníci na Slovensku s autorskou poznámkou „Dľa zápisiek poručíka Mareka spracoval M. H.“ Články prepisujem v presnom znení, ako boli uverejnené v novinách, vrátane chýb a preklepov. Uvítam a rád uverejním obrazový materiál k tejto téme. Poslať ich môžete na dejiny.zahoria1@gmail.com.
Prví československí dobrovoľníci na Slovensku.
(Pokračovanie).
V samom meste „zorganizovali“ napochytre národnú obranu, v ktorej boli skoro samí prešporskí židia, ako i tí z Malaciek a z okolia, ktorí boli so spomenutým už pancierovým vlakom do Malaciek prišli, – keďže posiaľ schovávali sa po kanceláriach, aspoň teraz chceli ukázať svoju chrabrosť a svoje vlastenectvo!
Nasledujúceho dňa, 9. novembra obsadili sme žel. trať zo Zohoru do Sv-Mikuláša, ako i do Uhorskej Vsi, V poslednej obci boli svojho času úplne rozbúrali staničnú budovu, tamejší cukrovar si obránili sami občania, že sa mu nič nestalo, na šťastie celeho okolia, lebo tento cukrovar zásobuje cukrom celý kraj až po dnes.
Toho isteho dňa dostalo sa nám výdatnej pomoci so strany voj. veliteľstva, nakoľko sme dostali prvú posilu v počte 50 mužov. Ako už spomenuto, bolo nás pre toľký kraj a pre toľké posádky veľmi málo, tým radostnejšie sme vítali prišlú nám posilu! Mohli sme hneď všade energickejšie, vlastne úspešnejšie zakročiť; posilu sme upotrebili na obsadenie všetkých obcí celeho malackého okresu, hlavne avšak na obsadenie brehov a mostov u Moravy, cez ktoré mosty vyvážal tunajší ľud potravné články do súsedných Rakús, okracujúc takto svojích vlastných o ten prepotrebný kúsok chleba.
Dňa 11. novembra mali sme zase návštevu tých istých maďarských parlamentárov, ako pred niekoľkými dňami. Strach má vraj zlé oči; a toho strachu mali oni veru dosť, takže prišli vyjednávať o novú demarkačnú čiaru. Po celom kraji mali hodne svojích vyzvedačov, bývalých maďarských úradníkov, ktorí im verne oznamovali všetky udalosti. Zo svojho hesla, že ideme na Prešporok sme nepopustili, rozhlasovali sme to všade, a tak sa zdá nastrašil ích príchod spomenutej posily o 50 mužov, príchod ktorých prirodzene hneď oznámili zdejší špióni svojím pusipajtášom do Prešporka. V maďarských novinách každodenne boly oznamované pohyby naších posádok, koľko prišlo do Malaciek, alebo koľko odišlo našich vojakov. Tým lepšie pre nás, takto sa udržovali oni sami vo väčšom omyle!
Vyjednávanie trvalo tento raz ešte dlhšie, ako minule. Od večera 9. hod. s malými prestavkami vyjednávali sme celú noc, až do samého rána. Ako keby sa bolo jednalo o osud celej krajiny, tvrdošijne zastával každý svoje stanovisko. O malé dedinky sme sa dišputovali, ani keby to bol býval sám Remeš alebo Ipern! Cieľom naším bolo dostať také výhodné položenie, odkiaľ bý sme mohli stále ohrožovať Prešporok, preto nám bola potrebná zvlášte Stupava, zkadiaľ sa ľahko dala zaoklúčiť dedina a nádražie Devínská-Nová-Ves, ktorá bola svojou výhodnou polohou, klúčom na Prešporok, ako i cez ktorú udržiavali maďari na Marcheg spojenie s nemeckými vojakmi, a železničnú premávku na Wiedeň.
(Pokr. nasl.)
Osveta, roč. I, č. 16, Malacky, dňa 26. apríla 1919, s. 2.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.