Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

sobota 26. októbra 2013

UDALOSTI

OSTRÝ KAMEŇ
1. časť
autor: Jaroslav Nešpor

Pán Jaroslav Nešpor poslal sériu článkov o hrade Ostrý Kameň, vďaka čomu môžeme pokračovať v oboznamovaní so záhorskými hradmi.
Prírodné prostredie

Pohorie Malé Karpaty, ťahajúce sa od sútoku rieky Moravy s Dunajom na severovýchod, vytvárajú vyše 120 km dlhú prirodzenú hrádzu, oddeľujúcu Podunajskú nížinu od Záhorskej nížiny. Súvislý hrebeň Malých Karpát približne v strede rozdeľuje hlboká depresia Bukovskej brázdy a nad ňou, naprieč pohorím, sa dvíha rozložitý hrebeň Zárub (767 m n. m.), najvyššieho vrchu Malých Karpát. V jeho západnej časti, na skalnatom hrebeni s príkrymi svahmi, sa nachádzajú zrúcaniny hradu Ostrý Kameň (576 m n. m.). Hrad je postavený na silne rozpukaných svetlých triasových vápencoch, v ktorých sa nachádzajú polohy dolomitov.[1] Svahy pokrýva bukový les, miestami so zastúpením duba a hrabu, zasahujúci až do hradného areálu. Z hradu, ale najmä nad ním, z bralného hrebeňa s charakterom lesostepi, sa otvárajú výhľady na okolie a ďaleké obzory Záhorskej nížiny. Lokalita je súčasťou národnej prírodnej rezervácie vyhlásenej v roku 1984 na ochranu komplexu lesných a stepných spoločenstiev s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov.

Počiatky a funkcia kráľovského hradu

Bukovská brázda, nazvaná podľa obce Buková situovanej priamo v priesmyku, mala odpradávna veľký komunikačný význam. Na dlhom úseku to bolo jediné miesto umožňujúce vcelku pohodlný priechod cez hrádzu pohoria. Viedla tade tzv. Česká cesta spájajúca Budín s Prahou. Po celý stredovek priesmykom chodili karavány kupcov, svetskí i cirkevní hodnostári so svojimi sprievodmi, cválali tade kráľovskí kuriéri, potĺkali sa tam dobrodruhovia a tiahli vojská. Priesmyk bolo treba zvlášť bedlivo chrániť. A tak neprekvapuje, že priamo nad hlbokým údolím, na západnom výbežku hrebeňa Zárub, postavili stredoveký hrad Ostrý Kameň. Dozeral na najdôležitejší úsek cesty prechádzajúcej pohorím a pohľadu z neho sa otváral široký obzor Záhorskej nížiny ohrozovanej vpádmi zo susednej Moravy.[2]

Český kráľ Přemysl Otakar II.
na pečati z roku 1270

Hrad bol podľa všetkého postavený z kráľovskej iniciatívy najneskôr po polovici 13. storočia. Naznačuje to zmienka o hrade Scha(r)fburg v pokračovaní Klosterneuburskej kroniky, podľa ktorej český kráľ Přemysl Otakar II. takýto hrad opanoval v roku 1273.[3] V tom roku jeho vojská skutočne vpadli na západné Slovensko a jedna z bitiek je doložená kráľovskými donáciami pod Plaveckým hradom, na dohľad od Ostrého Kameňa. Ale nie je to iba podoba názvu s neskorším nemeckým pomenovaním Scharfenstein pre Ostrý Kameň, ktorá hovorí v prospech založenia hradu v tomto období. Konkrétnym dokladom jeho existencie v poslednej štvrtine 13. storočia je nález falošného denára kráľa Ladislava IV. v priestore hradu[4] a možno aj nález románskeho meča v lese na úpätí hradného vrchu, ktorý je datovaný do záveru 12. až polovice 13. storočia.[5]
Pôvodný hrad tvorila malá pevnôstka v severnej časti neskoršieho hradného areálu, utiahnutá na skalný zub chránený strmými zrázmi, ktorá stála priamo nad vstupom do priesmyku. Tvorila ju obdĺžniková trojpriestorová budova s rozmermi 28,5 x 11 m, spojená do bloku s bočnou hranolovou vežou takmer štvorcového pôdorysu 9 x 8,5 m, v ktorej bola brána prístupná po drevenej rampe. Viac miesta tu nebolo.[6]
Na Českej ceste začal väčší obchodný ruch od roku 1336, keď kráľ Karol Róbert určil colné stanice (jedna z nich bola pri Bukovej), odstránil neprimerane vysoké mýta a spolu s českým panovníkom Jánom Luxemburským zaručili kupcom bezpečnosť na tejto komunikácii. Nie je vylúčené, že v súvislosti s tým došlo aj k prestavbe a rozšíreniu Ostrého Kameňa.
Na východ od pôvodného hradu stavbári zosekaním a navážkami upravili terén bralnatého hrebienka, kde vyrástlo prvé predhradie. Jeho priestor uzatvárali kamenné múry so zaoblenými nárožiami, ktoré sledovali terénne hrany. Predhradie s niekoľkými hospodárskymi budovami[7] a cisternou na vodu sprístupňovala brána a vedľa nej bránka pre peších, obidve čiastočne zapustené do skaly.[8]
V máji roku 1385, počas bojov o nástupníctvo na uhorskom tróne, sa strategicky významného Ostrého Kameňa zmocnili vojská moravských markgrófov Prokopa a Jošta, ktorí si za pomoc svojmu bratancovi Žigmundovi Luxemburskému vyhradili právo ponechať si dobyté územia ako náhradu za vojenské škody dovtedy, kým ich Žigmund nevyplatí.[9] Po dramatických udalostiach sprevádzajúcich striedanie dynastií, bol 31. marca 1387 brandenburský gróf Žigmund, nevlastný brat českého kráľa Václava IV., korunovaný za uhorského vládcu. O rok, 22. mája 1388, kráľ uzavrel s moravskými markgrófmi dohodu o vrátení obsadených majetkov v Uhorsku výmenou za päťročný záloh Brandeburska a presne o ďalších šesť rokov, v ten istý deň, odmenil za vernosť svojho familiára Stibora zo Stiboríc piatimi hradmi vrátane Ostrého Kameňa.[10]

----------
[1] MIŠÍK, M. – VLČKO, J.: Z čoho sú postavené a na čom stoja slovenské hrady. 2. časť. In: Geografia, 5, 1997, č. 3, s. 96-98; BIZUBOVÁ, M.: Na čom stoja slovenské hrady (1). In: Krásy Slovenska, 85, 2008, č. 1-2, s. 40-43. 
[2] JANŠÁK, Š.: O strážcoch v Biksádskej bráne. In: Brány do dávnoveku. Bratislava, 1966, s. 80-97; JANŠÁK, Š.: Biksádsky priesmyk v službách dopravy všetkých vekov. In: Brány do dávnoveku. Bratislava, 1966, s. 98-104; MP: Ostrý Kameň. In: PLAČEK, M. – BÓNA, M.: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava, 2007, s. 224 (MP = M. Plaček). 
[3] PLAČEK, M.: Hrady na hranici při pohledu z hranice. In: Archaeologia historica, 29, 2004, s. 337; MP, 2007, cit. 2. 
[4] HUNKA, J. – SAMUEL, M. – BIELICH, M.: Nové nálezy z hradu Ostrý Kameň. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, 8, 2005, s. 51-57. 
[5] ČAMBAL, R.: Románsky meč z Ostrého Kameňa pri Bukovej v Malých Karpatoch. In: Zborník Slovenského národného múzea – Archeológia, 21, 2011, s. 159; autor predpokladá, že strata takejto vzácnej zbrane zasunutej v pošve mohla súvisieť s výstavbou hradu – s. 162. 
[6] PLAČEK, M.: Historie hradu Ostrý Kameň. In: Malovaný kraj, 24, 1988, č. 6, s. 8; MP, 2007, cit. 2, s. 225. 
[7] Najzachovalejšie zvyšky veľkej budovy sú v juhozápadnom nároží, ale väčšinou ich pripomínajú iba terénne nerovnosti. 
[8] PLAČEK, 1988, cit. 6; MP, 2007, cit. 2, s. 225. 
[9] DVOŘÁKOVÁ, D.: Rytier a jeho kráľ. 2. rozšírené vydanie. Budmerice – Bratislava, 2010, s. 41.
[10] DVOŘÁKOVÁ, 2010, cit. 9, s. 52.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.