Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

štvrtok, 30. januára 2014

UDALOSTI

OSTRÝ KAMEŇ
4. časť
autor: Jaroslav Nešpor

Názov hradu
Zmienka o hrade Scha(r)fburg v pokračovaní Klosterneuburskej kroniky je pravdepodobne najstarším dochovaným pomenovaním hradu Ostrý Kameň v jeho nemeckej podobe.[1]
Kráľ Ľudovít I. v roku 1363 povolil obyvateľom Trnavy a viacerých trnavských dedín rúbať drevo, lámať kameň a ťažiť vápenec na pálenie vápna v lesoch pri vymenovaných malokarpatských hradoch vrátane hradu Ostrý Kameň[2], čo je podľa všetkého najstaršie doložené pomenovanie hradu v maďarskej verzii Éleskő. Napokon 22. mája 1394 kráľ Žigmund vystavil donačnú listinu pre vojvodu Stibora zo Stiboríc, ktorou mu okrem iného daroval hrad Eleskw in wlgari theutonica Scharfenstayn.[3] Tieto stotožňujúce názvy sú identické i so súčasným slovenským pomenovaním hradu Ostrý Kameň. Všetky sú motivované polohou hradu na strmom hrebeni, ktorý spadá na juh do údolia skalnými vežami a stenami, od roku 1972 využívanými horolezcami ako cvičný terén.[4] Je otázne, ktorá jazyková mutácia pomenovania hradu je pôvodná a ktoré sú jej preklady.

Ostrý Kameň podľa J. van der Nypoorta – výsek 
In: BURCKHARD VON BIRCKENSTEIN, A. E.: Ertz-Herzogliche Handgriffe des Zirckels und Linials, oder Außerwehlter Anfang zu denen Matematischen Wissenschafften. Worinnen man durch eine leichte und neue Art... Wienn, 1686.

Ostrý Kameň, vyobrazenie z 18. storočia 
In: KOLLÁR, Daniel – NEŠPOR, Jaroslav: Hrady – najkrajšie zrúcaniny. Edícia: Kultúrne krásy Slovenska. Bratislava, 2007.


Vo viacerých listinách zo 16. storočia, písaných v domácom jazyku, sa hrad Ostrý Kameň uvádza ako Ostriež (1504 – zamek swoug Ostrziess[5]; 1527 – heythman z Ostrzisse, pulkrabie z Ostrzyssie[6]; 1549 – urzednik na Ostrzissy[7]). Toto pomenovanie zrejme súvisí s celoslovanským *strěg vo význame stráž, strážiť, striehnuť[8], z ktorého sa vyvinul tvar ostriehnuť (v Dalimilovej kronike ostřiehaje, ostřěhu[9], ale ešte aj u Jána Hollého ostríhali bráni[10]) v zmysle ochrániť, ochraňovať, strážiť. Podľa Matúša Kučeru slová striehnuť a jeho deriváty ostriehnuť, zachované predovšetkým v toponýmii, sú upomienkou na inštitúciu strážcov jestvujúcu už v systéme obrany veľkomoravského štátu.[11] V tomto prípade motiváciou názvu hradu nie je jeho poloha, ale jeho funkcia – ochrana komunikačne významného malokarpatského priesmyku.[12]

Ostrý Kameň podľa J. Könyökiho z roku 1882 
In: VÁLINÉ POGÁNY, J. (ed.): Az örekség hagyományozása. Könyöki József műemlékfelméresei 1869-1890. Budapest, 2000.

Miestne meno Ostriež nebolo neznáme ani kuruckému vojakovi z Banskej Bystrice, ktorý svoj list 26. augusta 1704 datoval „pri obležení zamku Ostríž za Bielimj Horami[13] a poznal ho aj Ján Hollý (na samí až dostreľil Ostríž[14]), rodák z Borského Mikuláša (obce pôvodne na ostrokamenskom panstve, v čase života básnika už súčasti šaštínskeho panstva), ktorý písal svoj epos Svätopluk v rokoch 1827-1830. Tak sa vidí, že toto pomenovanie, doložené od konca stredoveku do súčasnosti, mohlo byť v domácom prostredí pôvodné, ale jeho význam je pre nás už zastretý. Do oficiálnej nomenklatúry hradov sa tak dostalo meno Ostrý Kameň, kým Ostriež sa uvádza iba ako dubletný, neštandardizovaný názov.[15]

1 – palác hradného jadra, 2 – bránová veža hradného jadra, 3 – prvé predhradie, 4 – predsunutá pevnôstka, 5 – delová terasa, 6 – druhé predhradie, 7 – brána druhého predhradia, 8 – šijové priekopy, 9 – nárožná kruhová bašta, 10 – tretie predhradie, 11 – bašta, 12 – polkruhová flankovacia bašta, 13 – polygonálna bašta pri vstupe do hradného areálu

----------
[1] PLAČEK, M.: Hrady na hranici při pohledu z hranice. In: Archaeologia historica, 29, 2004, s. 337; MP: Ostrý Kameň. In: PLAČEK, M. – BÓNA, M.: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava, 2007, s. 224 (MP = M. Plaček). 
[2] ROHÁČ, J.: Stredoveká Trnava. In: ŠIMONČIČ, J. – WATZKA, J. (zost.): Dejiny Trnavy. Bratislava, 1988, s. 47 (podľa pozn. 139 sa na toto privilégium odvoláva mandát palatína Mikuláša Gorjanského z roku 1376 pre kastelánov zmienených hradov a spomína ho aj kráľ Žigmund vo svojom mandáte z roku 1392); TIBENSKÝ, M.: Červenokamenské panstvo v stredoveku. Vydal Spolok Slovákov v Poľsku – Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 2011, s. 139-140. 
[3] KURINCOVÁ, E.: Hrad Ostrý Kameň. In: Domová pokladnica, 1985, s. 103; PLAČEK, M.: Historie hradu Ostrý Kameň. In: Malovaný kraj, 24, 1988, č. 6, s. 8; DVOŘÁKOVÁ, D.: Rytier a jeho kráľ. 2. rozšírené vydanie. Budmerice – Bratislava, 2010, s. 52. 
[4] BAJO, I.: Lezenie na Ostrom Kameni. In: Krásy Slovenska, 54, 1977, č. 9, s. 404-405. 
[5] KNIEZSA, Š.: Středověké české listiny. Budapest, 1952, s. 71. 
[6] VARSIK, B.: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. stor. Bratislava, 1956, s. 126, 127. 
[7] VARSIK, 1956, cit. 6, s. 330. 
[8] HORŇANSKÝ, I.: Slová ostrý, tupý a hladký v slovenských geografických názvoch. In: Kultúra slova, 43, 2009, č. 1, s. 22. 
[9] Nejstarší česká rýmovaná kronika tak řečeného Dalimila. Praha, 1957, s. 91, 161, 326. 
[10] HOLLI, J.: Svatopluk. Dielo Jána Hollého, sv. III. Trnava, 1950, s. 47/102. 
[11] KUČERA, M.: Speculatores (K otázke sociálnej i etnickej skupiny ranostredovekého obyvateľstva). In: Studia Historica Tyrnaviensia VI., 2006, s. 43-53. 
[12] JANŠÁK, Š.: O strážcoch v Biksádskej bráne. In: Brány do dávnoveku. Bratislava, 1966, s. 88. 
[13] K válkám na Slovensku. In: Slovenský letopis, 6, 1882, s. 159. 
[14] HOLLI, 1950, cit. 10, s. 157/288 (vo vysvetlivkách autora na s. 220 sa uvádza: „Ostríž, okrajová hora Havraňice k západu, kde zámek tohož jména stál.“). 
[15] Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR, A 15. Bratislava, 1990, s. 29.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.