LIEK PROTI TUBERKULÓZE
Z ROKU 1658
Cirkevné matriky vnímame ako záznamy o krstených, sobášených a zomrelých. Avšak nájdeme v nich aj množstvo záznamov rozličného iného charakteru. Najčastejšie sa týkajú mimoriadnych udalostí vo farnosti, účtovné záznamy, súpisy, prepisy všelijakých obežníkov a úradných písomností i rôzne poznámky.
Najstaršia matrika krstených v obci Gajary začína návodom na liečenie tuberkulózy. Vzťahuje sa k roku 1658. Okrem kuriózneho receptu na výrobu lieku je záznam zaujímavý aj tým, že je písaný dobovou slovenčinou.
Recept publikujem v presnom prepise. Pravá časť textu je ťažko čitateľná, preto niektoré slová uvádzam s otáznikom.
Vysvetlivky:
g = j
čž = č
ss = š
item = ďalej, potom
vulgo = ľudovo
tistko = cesto
Contra Phtÿsim (Proti tuberkulóze)
Wezmi gedno čžerstwe wagczo, ktere slepka nedaw
no znesla, à to uwar dobre natwrdo. Item wezmj
dwogletej stareg slanyni tolki kus, aneb ...
gakto wagczo, à ÿ tu slaninu dobre uwar, a potom
kdi to wagczo, a ta slanina uwarena gest, wezmi
zelini, kterasa naziwa vulgo kopitnik
tolko, czo gedna dlan ruki tweg obsahnut može,
à to wsse trogi spolu dobre usekag, potom
wezmi praweg režnej múkj, a spolu zmissag
aneb gedno tistko, stoho učžyin, a geden osuch
stoho wsseho upečž. Tento osuch uziwag(?)
po kusi, každe rano, awečžer. a nato geden po
har weroniki wždiczki wipi. stratiss pak(?)
nemocz, a budess zdraw mnoho let.
Paklibi geden taki osuch po gednom kuse(?)
rano à wečžer užiwanj nepomohel ...
... zas gini druhi takowi osuch, a užiwag(?)
tak gak predessle, à wždiczki, geden pohar wero
niki, nato, ÿ wečžer, kdi kus osucha pohar(?)
wipi.
Zaujímavé... To je vlastne záhoráčtina, že?
OdpovedaťOdstrániťÁno, možno to nazvať záhoráčtinou z polovice 17. storočia. Podobne sú písané aj iné texty zo Záhoria v tom období. Taký mix slovenčiny a češtiny. Pekné sú výrazy: vajco, slépka, osúch...
OdpovedaťOdstrániťAle chýba mi tam to naše záhorácke "u": napríklad "suaniny" namiesto "slaniny".
OdpovedaťOdstrániťS tou "suaninou" by to bol isto parádny záznam ;o) Nevieme však, kto ten recept zapísal. Je pravdepodobné, že to bol vtedajší gajarskí farár Juraj Mardóci (1656-1660) a ten zrejme Záhorák nebol.
OdpovedaťOdstrániťvýborné !
OdpovedaťOdstrániťĎakujem.
Odstrániť