Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

pondelok 1. apríla 2013

GBELY

O KOSTOLE V GBELOCH

Gbelský farár Jozef Matejka v roku 1859 pri príležitosti posvätenia nového chrámu sv. Michala archanjela v Gbeloch zostavil drobnú brožúrku Památka poswicaňá biskupského chrámu mestečka Egbel... Vyberám z nej kapitolku o dejinách gbelského kostola a uverejňujem ju v presnom prepise.
Predsádka knižočky zobrazuje nový kostol v Gbeloch. Druhú až piatu stranu prinášam v plnom znení. Na šiestej a začiatku siedmej strany je modlitba za nový chrám. Zvyšok siedmej strany obsahuje zoznam farárov v Gbeloch od roku 1668 do roku 1856.Na ôsmej strane sú slová slovenskej národnej piesne.

Titulná strana
 
strana 2 
Jeho času, kdiž najswaťejší Otec Pius IX. Rimskím Pápežem bol, Franťišek Jozef I. na Trúňe, Císarském Rakúském sa nachádzal, Kardinal Kňíža Prímas Ján Scitowsky, Archi=Biskupstwo Ostrihomské ríďil, slawní Chrám Gbelskí biskupské Poswícání obsáhel skrz Oswíceného Pána Jozefa Wiber, námestňíka biskupského, Jeho Eminencie Kardinala, Kňížata Prímasa Uhorského dňa 13. Juniusa. 1859. 

strana 3 
Počátek 
wčulagšého 
slawného Chrámu Gbelského. 

Kdiž starodáwní Chrám Gbelskí, skrz bohabojních Fárníków wistawení, po ukrutném ale Ohňi, Roku 1759[1], welkím Nákladem wzácnéj Památki Franťiška Lotharinského[2], a Marie Theresie[3] obnowení, rozšírení, a 4. Okruchi, to jest: celú sesiu[4] obdarowaní, časem swím, k Padnúťu náchilní bol. Naposledi od Fundamentu[5] zwaleni bit mosel, a Fárníkom Gbelskím, sa za ňekolko Rokow Službi Božské w jednéj Kapli odbawuwali. – Která smutná Prihoda, kdiž k Wedomosťi slawnéj Familie Cisársko=Králowskéj, jakožto Pánowi Gruntownému[6] prišla, slawňe panující, bohabojní Císar a Král Ferdinand I[7] štiricet ťisíc Zlatích Stríbra ku Staweňú slawného Chrámu Gbelského najmilosťiwejše wikázaťi ráčil. Roku 1846, w ktorém Roku Fundament, na nowí sláwni, Chrám Gbelskí bol založení pod D. Pánem Farárem Jozef Smaženka[8], Roku 1852, bol tento slawní Chrám Gbelskí wistaweni, a Dňa 12. Septembra, na Deň Mena blahoslawenéj Panni Marie bol poswícaní skrz W. Pána Wincenca Kraupa Prepošta, 

strana 4 
Ďekana a Farára Holičského pred tím 25 Rokow Farára Gbelského[9]
Pri Stawáňú slawného tehoto Chrámu to sa Pameťi hodného stalo, kdiž sa Weža dostawila, Pohár, s kterého za Zdrawí, slawňe panujícího Císara a Krála Franťiška Jozefa[10] a celéj Familie Císarsko=Králowskéj sa pilo, dolu z Weže zhození, neporušení zostal, ktorí Pohár, D. Pán Farár Jozef Smaženka do Stríbra krásňe zaprawit dal, a Jeho Jasnosťi Císarsko=Králowskéj Franťiškowi Jozefowi I. jakožto Znak dlúheho a šťastliwého Panowáňá odewzdal, ktorí Dar wďačňe prijatí, a zlatím 12 Dukátow tažkím Peňízem bol obdmeňení. 


Na wňútrné Okrášleňí nowého, slawného Chrámu Gbelského, wčul slawňe panující Císar a Král Franťišek Jozef I. deset ťisíc Zlatích Stríbra, najmilosťiwejše obetowaťi ráčil, ktorí Dar, w kníze wečnosťi zapísaní, Jemu zaopatrí ten Poklad nebeskí, ktorí aňi Mol nežere, aňi Zerza nekazí, tú Korunu neporušenú Nebeskú, ktorá Jemu nebude odejatá na Wjeki. – S tíchto Peňez zaopatrené sú: tri krásné Oltáre s Obrazama Sw. Michala Archanďela, nepoškwrňenéj, blahoslawenéj Panni Marie a Sw. Jozefa, od Franťiška Rus malowané, tri Spowedelňice, kostelňí Stolice, Organ na 18 Registrow, od Jozefa Loyp, Kazatelňica, Luster, 14 Štacii Krížowej Cesti, ktoré Wjeci sú draho pozlacené od Jozefa Alexandra Töpfer, Chrám tento pod Dohlédáňím P. P. Ederlandl a Kögel, wistawil Mayerhoffer zedníckí Majstr Holičskí. – Wňutrné Okrášlení Chrámu stalo sa Roku 1853, pod Wisoceučením 

strana 5 
D. Pánem Farárem Kárl Lányi[11], ktorému ukrutná Smrť nedowolila, Deň Slawnosťi Poswícáňá biskupského, slawného tehoto Chrámu, na ktorú sa on ťešil dožit, ktorá pod jeho Nápadňíkem Jozef Matejka Roku 1859 Dňa 13. Juniusa slawňe wikonaná jest skrze Oswíceného Pána Biskupa Jozefa Wiber, u prítomnosťi mnohích P. T Pánow, ze Stawu Kňezského, Swjetského, Wojanského, u prítomnosťi mnoho Ťisíc bohabojních Kresťanów a Katolików, pri ktoréj Priležitosťi Dňa 14. Juniusa aj Swátosť Birmowáňá mnohím uďelená bola. 
Wčul teda stojí, pred Očama našíma slawní a krásní Chrám Gbelskí, Ozdoba a Okrasa ne len Mestečka Egbel, a celého Okršleku, ale aj celéj Krajini Uhorskéj, 23 Sáh[12] dlúhí, 9 ½ Sáh wisokí, 8 – 9 Sáh širokí, s dwoma Oratoriama, Weža 26 Sáh wisoká, Plechem obitá, Franklínskíma[13] Štanglama proťi Hromobiťú zaopatrená, na ktoréj Hoďini a Zwoni 9, 6, 3, ½ Centow sa nachádzaju, ktoré swojím Hlasom Šťedrosť a Bohabojnosť slawnéj Familie Císarsko=Králowskéj, ktorá na tento Chrám 50,000 zl. Str. darowala, wihlašujú, a okolo Idúcích nadewšecko ale Obiwatelow Gbelskích k Wďačnosti, Wjernosťi a Lásce naproťi Familie Císarsko=Králowskég powzbuzujú. – Mi túto Wďačnosť, Wjernosť a Lásku, nelen cez celí Čas Žiwota našého proukazowat slubujeme, ale aj na smrtelnéj Posteli postawení, chceme naších Potomków napomenút, abi nasledujícú Modlitbu za Wrchnosť Duchowňú a Swjetskú často a pobožňe ríkali. 

[MATEJKA, Jozef]: Památka Poswicaňá biskupského slawného Chrámu Mestečka Egbel w Arcibiskupstwí Ostrihomském, w Ďekanstwí Šaščinském, na slawném Pánstwí Císarsko=Králowském Holičském, Roku 1859 Dňa 13. Juniusa wikonaného. W Skalici písmem Franťiška Xaw. Škarnicla Sinú. 1859. 9 s. 

[1] Gbelským farárom bol v tom čase Ján Rehák (1722 – 1770). 
[2] František Štefan Lotrinský (1708 – 1765), manžel Márie Terézia. 
[3] Mária Terézia (1717 – 1780), uhorská kráľovná v rokoch 1740 – 1780. 
[4] sesia = usadlosť 
[5] fundament = základ 
[6] pán gruntovný = zemepán, majiteľ 
[7] Ferdinand I. (1793 – 1875), rakúsky cisár (1835 – 1848) a uhorský a český kráľ. 
[8] Jozef Smaženka bol gbelským farárom v rokoch 1844 – 1853. 
[9] Vincent Kraupa bol gbelským farárom v rokoch 1819 – 1844. 
[10] František Jozef (1830 – 1916), rakúsky cisár a uhorský a český kráľ. 
[11] Karol Lányi bol gbelským farárom v rokoch 1853 – 1856. 
[12] 1 siaha = 1,9 m 
[13] Podľa výnalezcu hromozvodu Benjamina Franklina. 
http://sk.wikipedia.org/wiki/Vonkaj%C5%A1ia_ochrana_pred_bleskom

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.