Z DOBOVEJ TLAČE / GEOGRAFIA

ZÁHORIE V ROKU 1873 

Pred 140 rokmi, v čase, keď sa ešte Bratislave hovorilo Požoň, prechádzal Záhorím istý Ivan Liub. Svoje pohľady, pocity a zážitky si nenechal iba pre seba, ale publikoval ich v Národných novinách. Prinášam presný prepis jeho článku.

„Z Požoňského Záhoria. Požoňské Záhorie vyznačuje sa piesočnatou pôdou a rozsiahlymi borovinami, v ktorých majú živnosť medzi inými povestní smoliari. Živnosť ľudu je tu rozličná, ale hlavne záleží v robote von z kraja, čo toľko znamená, že tunajšia pôda nenie v stave živiť ľud. Mimo mnohých plátenníkov je tu mnoho takých ľudí, ktorí živia sa sbieraním liečivých bylín. 

Národoľubstvo v Požoňskom Záhorí oprávňuje nás ku krásnym nádejám, a to je najpotešiteľnejšie, že Požoňské Záhorie, svojim krásnym stavom národnej veci, je živým dôkazom toho, že kňazia a učitelia najviac vykonali a konajú za národ, a keď Bôh dopraje nášmu národu hospodárov a technikov, ktorí zlomia vliv cudzieho kapitálu, vtedy stanú sa Slováci mocným činiteľom. 

V horňom Požoňskom Záhorí zpomenutia hodná obec je Búr-Sv.-Mikuláš, kde žije v tichosti náš drahý mecén, p. Jozef Sčastný, a p. Theodor Lachmann, administrator fary, oba známi milovníci nášho uhneteného ľudu. 

Pár hodin chôdze od Mikuláša ležia Leváry, v ktorých svorne žijú a pracujú za národ kat. a ev. pp. kňazia. V Levároch a v blízkych Gajaroch je triezvejšia časť ľudu po dnes do chlapa oduševnená za svojho bývalého kandidáta p. Martina Čulena. V Levároch prekvapilo mňa veľmi krásné sriadenie malého hospodárstva ev. p. farára Šimka, a utešený krásoháj grófa Koloniča, snáď najkrajší v celom Uhorsku. V Levároch býva tiež malý počet tak zvaných Habánov, ktorým káže osobytný kat. kňaz po nemecky. Levárski, Sv. Jánski a Sobotištskí Habáni tvoria v Uhorsku pozostatky povestnej sekty.- 

Mestečko Malacky sú spomenutia hodné preto, že k Malackám patria mnohé obce, v ktorých naši milí pp. farári účinkujú za národ a vlasť. Tu leží Pernek a Jablonové z jednej strany, kde pp. farári, Čuleň a Galbavý, v službe národa zošedivelí mužovia, až dosial príkladne pracujú za národ; tu leží Štvrtok a Láb z druhej strany, kde účinkujú sťa farári junácky p. Novák a v službe vlasti a cirkve zostarený p. Juračka. Pričinením tu spomenutých pánov je sporiteľňa v Malackách prevažne Slovenská. 

V mestečku Stupave býva gróf Károlyi, ktorý zriadil v Stupave na svoje útraty náboženskú školu s dvoma učiteľmi, poneváč predošlá škola stala sa beznáboženskou vlivom vlády. Na tejto náboženskej škole účinkuje náš známy národovec p. Strýčko, majúc pri boku národovca učiteľa p. Jánoša. Medzi Stupavou a Požoňom ležiaci Mariahtal, je k vrchom stisnutá, chýrečná osádka pre púty, aj býva tu nášmu národu prajný p. farár. Na chotáre mesta Požoňa ležiaci Lamač, maličká dedina, je významný preto, že tu účinkuje sťa farár, zriedkavo horlivý syn Slovenska, p. Franc. Lamač nemá tisíc duší a predsa má šesťnásť údov vo spolku Sv. Vojtecha, má mnohých kupovateľov na spisy pre ľud, má čitateľský spolok, atď. 

Na hrane Uhorska a Požoňskej stojí hrad Devín, umývajú mu nohy Dunaj aj Morava. Opanovaný myšlienakmi na Devíne, opúšťam tieto kraje, cestujúc dolu Dunajom k Vacovu a posielajúc na Matičný dom od účast. Krup. sudodielne 2 zl. darované pánom Juračkom a slečnami Juračkovými. Od p. Nováka darovaný 1 zl. na Revúcke gymnásium, poslal som už na svoje miesto. 

Ivan Liub.“ 

Národnie noviny, roč. IV, č. 89, utorok 29. júla 1873, s. 3. 

----------

Kto bol autor článku Ivan Liub? 

Ivan Liub (Ivan Ľub, Ján Lieb) sa narodil 23. júna 1848 v Šuranoch. Od 10. do 16. roku žil u strýka v Prusku. Potom sa vrátil do Revúcej, kde krátko študoval na evanjelickom gymnáziu. V roku 1867 sa vrátil do Šurian a do roku 1881 postupne žil na mnohých miestach Slovenska. Najčastejšie pracoval ako hospodársky pracovník, kde nadobudol bohaté skúsenosti. Od roku 1872 prispieval článkami do Národných novín. Venoval sa v nich národnému hospodárstvu, politike, morálke, životnému štýlu... Jeho myšlienky boli nekonvenčné a originálne. Vypracoval vlastný systém pozdvihnutia slovenského ľudu z biedy a životných ťažkostí prostredníctvom disciplíny a špecifickej formy poľnohospodárskych družstiev. Najprv je potrebné vyriešiť základné existenčné problémy bežných ľudí, až potom ich bude možné zapáliť pre otázky národné. Článkami prispieval aj do Obzoru, či Národného hlásnika. Súčasníkmi bol preto považovaný za rojka a uopistu alebo komunistu. Svoje poľnohospodárske idey sa snažil uviesť aj viacerými projektami do života. Bol dôverníkom a organizátorom zbierok na Maticu slovenskú. Zomrel okolo roku 1903. 

Zdroje: 

- http://www.zelpo.sk/region/tlac/horehr03/h03417.html 

- Encyklopédia Slovenska. III. Zväzok. K – M. Bratislava: Veda, 1979, s. 390-391. 

- HOLEC, Roman: Zabudnuté osudy. Martin: Matica slovenská, 2001, s. 7-32.