Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránkadejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)
Vychutnajme si centrum mesta Skalica, jediného slobodného kráľovského mesta na Záhorí, na priam čarovných starých pohľadniciach. Zábery zobrazujú Námestie slobody kol dokola a dokonca aj z vtáčej perspektívy.
V roku 1838 vydal biskup Aleš Jordánsky knihu o milostivých mariánskych obrazoch v Uhorsku. Zahrnul sem aj obrazy zo Záhoria – z Marianky, Šaštína a Holíča. Uverejnil som už jeho článok o holíčskom mariánskom obraze, teraz prinášam článok o obraze v Marianke.
Ak sa človek pozerá do minulosti na udalosť časovo vzdialenú alebo blízku, obyčajne položí otázku „čo bolo na počiatku“? A tak je to i s poľovníctvom. Lov zveri patrí medzi najstaršie ľudské činnosti. Môžeme povedať, že človek vedel loviť skôr než vedel rozprávať. A je pravdou i to, že bez lovenia zveri by ľudský rod pravdepodobne vyhynul, alebo by sa z neho stal prežúvavec.
Múzeum Michala Tillnera v Malackách si v roku 2015 pripomína 40. výročie svojho založenia. Tomuto jubileu sa jeho pracovníci rozhodli venovať Deň múzeí 2015, ktorý sa bude konať 15. mája.
V majetkovom súpise Zoborského opátstva, vyhotovenom z poverenia kráľa Kolomana v roku 1113, sa v priestore dnešného mesta Vrbové spomína brána[1], latinsky porta (in villa Pocoz cum aqua Sipco in porta est).[2] Existencia krajinskej brány v tomto priestore naznačuje, že Brezovským priesmykom v Malých Karpatoch prechádzala komunikácia, ktorá opúšťala záhorské konfínium a viedla do vnútrozemia.[3]