Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

štvrtok 1. septembra 2011

PAMIATKY

STĹP HANBY
VO VEĽKÝCH LEVÁROCH

Pred kostolom, čili hostincom Vajčoveca, stojí „Stĺp potupy“, symbolická pamiatka zadávna prevádzaných súdov v starodávných mestečkách západného Slovenska.
Úhľadný, štvrohranný stĺp, vystavaný z tehál je asi 4 m vysoký, opatrený škridlicovou strechou, z ktorej vyčnieva železná tyč (sťa pika), opatrená pohyblivou železnou rukou s mečom, znakom to prísnej spravodlivosti. Na prednej a jednej bočnej strane od cesty sú do stĺpa pevno vsadené mohútne železné okovy (reťazi zmizly, pravdepodobne dávno odmontovali ich cigáni).

Na tento stĺp zadávna a iste do polovice devätnásteho storočia (pokial trvalo poddanstvo) vyvazovaný bol zlodej, práve počas bohoslužieb. „Corpus delicti“ ako svedok postavená bola pri zlodejovi, aby z kostola idúci videli akého skutku sa dotyčný dopustil. Kolo idúci môhli vyviazaného pohaniť, ubiť, bez toho, že by sa im bolo mohlo niečo stať.
Bol to trest prísny, ale spravodlivý, Odstrašoval od krádeží a priestupkov, akých v tých časoch bývalo málo.“


Týmito slovami opísal kronikár v Pamätnej knihe obce Veľké Leváre z roku 1933 (s. 6) stĺp hanby (alebo pranier alebo ako ho on sám nazýva stĺp potupy). Stĺp pochádza asi zo začiatku 18. storočia. Veľké Leváre v tom čase boli ťažko skúšané. V roku 1709 značná časť usadlostí vyhorela, trpeli všeobecnou krízou v Uhorsku spôsobenou Rákociho povstaním a tiež obdobím hladu a chorôb po rokoch neúrody. Nový rozmach nastal vďaka zemepánovi Žigmundovi Koloničovi od 20. rokov 18. storočia.

Stĺp hanby sa nachádza na miernej vyvýšeninke pred kostolom. Je široký 1,30 m a vysoký 3,70 m. Zo škridlicovej striešky trčí železná tyč s pohyblivou železnou rukou s mečom ako symbolom hrdelného práva mestečka. Čiže mestečko Veľké Leváre ako samostatné panstvo, resp. jeho zemepán, malo právo udeliť aj najvyšší trest – trest smrti. (Dodnes je svedkom tohto práva popri stĺpe hanby aj pomenovanie Šibeničný vŕšok, kde sa trest vykonával.) Stĺp hanby, ako napovedá už samotný názov, slúžil na odpykanie si trestov za menšie prečiny. Odsúdeného potrestali pripútaním k stĺpu na verejnú potupe a zároveň ako preventívne opatrenie a výstrahu pre ostatných. 



Zdroje:

Pamätná kniha obce Veľké Leváre. 1933.
Milan Hromník: Veľké Leváre. 1997.

4 komentáre:

  1. Ak máte záujem prezrieť si kompletný zoznam pamiatok, navštívte stránku www.tic.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vďaka za tip. Pripravím aj na takúto tému príspevok.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Dobrý deň,
    citujem z Vášho článku: "(reťazi zmizly, pravdepodobne dávno odmontovali ich cigáni)." Nie všetky krádeže prináležia len ciganom, viem že je to moderné že všetko čo sa stratí sa automaticky pripisuje istej skupine ludí, skúste to upraviť ak samozrejme nie ste rasista ( veľa vecí sa v tejto republike pokradlo a neboli to cigani....)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Dobrý deň.
    Ako odpoveď na Vašu reakciu použijem citát z toho istého článku: "Týmito slovami opísal kronikár v Pamätnej knihe obce Veľké Leváre z roku 1933 (s. 6) stĺp hanby..."
    Prvé odstavce (kurzívou v úvodzovkách) sú presným prepisom záznamu v uvedenej kronike ako dobového dokumentu. Domnienka o možnej krádeži reťazí cigánmi je osobný názor citovaného kronikára, nie môj.

    OdpovedaťOdstrániť

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.