Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC.)

sobota, 9. marca 2013

LITERATÚRA

V OBJATÍ RIEKY MORAVY 

V auguste 2012 bola verejnosti odprezentovaná nová kniha o obci Záhorská Ves. Nesie poetický názov V objatí rieky Moravy a je druhou publikáciou obecného kronikára Ota Šimkoviča po predošlej knihe Najzápadnejšia na Slovensku, ktorú ďalej tematicky rozvíja, dopĺňa a v niektorých prípadoch i opravuje. Kniha má viac ako 200 strán, no už na prvý pohľad je z grafického spracovania jasné, že sa bude dať prečítať „na jeden dych“.
Hneď názvy prvých kapitol vzbudzujú túžbu ponoriť sa do čítania a zistiť, ako autor zvládol spracovanie náročných tém začleňovania Záhoria do štátnych útvarov, styky Záhoria so susedmi a predstavenie historických prameňov. Záujem vzbudzuje i objaviteľsky pôsobiaci názov Pravda o histórii našich kostolov. Pri pozornejšom čítaní obsahu zbadáme, že usporiadanie kapitol pôsobí trochu nekoncepčne, keď dochádza k striedaniu historických a etnografických tém. Je zjavné, že nebolo autorovou snahou podať ucelený súvislý prehľad dejín obce, ale skôr sa zameriava na niekoľko vybraných tém, aby ich podrobne spracoval. 
V rozsiahlom úvode objasňuje autor svoju snahu zachovať informácie o Záhorskej Vsi ďalším generáciám a sprostredkovať im svoje poznatky zo štúdia dejín obce. Poukazuje hlavne na dve problematické správy – najstaršiu písomnú zmienku a útek Ľudovíta Štúra v roku 1848, ktoré vo svojej knihe chce uviesť na pravú mieru. Podľa neho „kto si neoverí tieto fakty najmä v dejinách Rakúsko-Uhorska, musí sa vzdať objektívneho názoru na ne“ (s. 9). Toto tvrdenie musí priviesť čitateľa k ostražitosti. Ale pokračujme po poradí. 
Kapitola o začleňovaní Záhoria do štátnych útvarov začína informáciami z blogu Miroslava Makytu a iných zdrojov, žiaľ, v niektorých prípadoch nepresnými (kostol sv. Margity v Kopčanoch, konfínium, Česká cesta, stotožnenie Prieval s Bikszárdom, Uhorská cesta v roku 1045(?)...). 
Metodickú chybu urobil autor, pokiaľ prezentoval údaj z milenárnej monografie Pozsony vármegye o Záhorskej Vsi z roku 1301 (s. 18) ako údaj o prvej zmienke o tejto obci bez toho, aby ho skutočne overil. V súčasnosti nie je možné zistiť, ani dohľadať dokument, z ktorého autor kapitoly v Pozsony vármegye čerpal. Preto za najstaršiu zmienku o (akejkoľvek) obci môžno vyhlasovať iba tú písomnosť, ktorá dodnes existuje a spoľahlivo z nej možno obec identifikovať, alebo ten sekundárny zdroj, ktorý je bezpochyby spoľahlivý. A to je aj dôvod, prečo autorovo vyššie spomenuté „overenie faktov“ z uhorskej literatúry nemožno akceptovať. Je škoda, že nepozná oveľa novšie odborné výskumy (B. Varsik, V. Sedlák, M. Marek). 
Veľmi pekná je kapitola o cukrovare. (K jej spracovaniu bolo možné ešte využiť archívne dokumenty o tomto cukrovare v Štátnom archíve v Bratislave.) A zaujme i kapitola o školách v Záhorskej Vsi. 
Spomínaná „pravda o histórii našich kostolov“ odhaľuje, že miesto súčasného kostola nie je totožné s miestom predošlého kostola, ako sa to uvádza v literatúre. Autor priznáva, že latinský rukopis farskej kroniky pri svojom štúdiu obišiel. 
Zrejme centrálnou kapitolou publikácie je opis udalosti z roku 1848, keď Ľudovít Štúr prechádzal cez Záhorskú Ves do Rakúska. Autor uvádza chybné informácie v literatúre na pravú mieru. Otázkou je, či po prechode cez Záhorskú Ves si Ľudovít Štúr skutočne zaradil túto obec na roveň ostatným významným miestam vo svojom živote, ako by si autor prial. 
Cennou je rozsiahla databáza židovských obyvateľov obce. Taktiež etnografické kapitoly doplnené bohatým obrazovým materiálom sú nesmiernym prínosom súčasným i budúcim generáciám. Knihu uzatvára 22-stranová príloha historických i novodobých fotografií zo života obyvateľov Záhorskej Vsi. 
Publikácii V objatí rieky Moravy nechýbajú viaceré problematické údaje, interpretácie, či metodické postupy (predovšetkým v historických kapitolách). Kvalitná kritika prameňov je základným pilierom práce historika. Keďže ide o prácu veľmi zodpovednú, je dôležité k nej pristupovať o to dôslednejšie. Snahu a zásluhy však autorovi nemožno uprieť a za prácu si zaslúži obdiv. Je potrebné naďalej pokračovať v takomto úsilí a zhromažďovať historický i etnografický materiál. Lebo čo sa z dejín stratí, zvyčajne sa stratí nenávratne. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.