Touto stránkou chcem prispieť k poznávaniu a popularizácii dejín Záhoria, pričom budem klásť dôraz iba na seriózne a hodnoverné informácie s vylúčením mýtov, legiend a špekulácií. Moju snahu môžete podporiť svojimi komentármi, či poskytnutím akýchkoľvek informácií. Uvítam pripomienky k obsahu, k prekladom, odkazy na literatúru, pramene, podujatia...
Zároveň rád zverejním aj vaše príspevky (články, fotografie). K tomuto účelu slúži možnosť komentárov pod príspevkami alebo mailová schránka dejiny.zahoria1@gmail.com.
(Autorom všetkých článkov a prekladov, pokiaľ nie je uvedené inak, je PAVOL VRABLEC - pozrite aj https://independent.academia.edu/PavolVrablec)

pondelok 4. marca 2013

PODBRANČ

STARÝ HRAD PRI PODBRANČI 

Hrad Branč pri obci Podbranč je pomerne známy a navštevovaný. Tento hrad je však „novším“ pokračovateľom oveľa staršieho hradu, resp. hradiska. Na mapách ho nájdeme pod názvom Starý hrad juhovýchodne od Branča. Oboznámime sa so základnými informáciami o tomto objekte.
Je známe, že územím Záhoria prechádzala v stredoveku Česká cesta. Je priebeh sa dá rekonštruovať viacerými spôsobmi. Jej pomerne presnú trasu zrekonštruoval Jozef Hlinka zakreslením nálezov stredovekých a včasnonovovekých mincí z blízkosti cesty do mapy. Z tejto rekonštrukcie vidíme, že cesta vstupovala do oblasti Záhoria Bukovským priesmykom (nálezy v Boleráze, Bukovej, Prievaloch), pokračovala cez Jablonicu, Osuské, Hlboké do Senice. Senica bola križovatkou. Z nej vychádzala jedna vetva cez Borský Mikuláš do Šaštína a odtiaľ na sever cez Gbely (tam odbočka na Letničie a Unín) a Kopčany do Holíča. Druhá vetva zo Senice vychádzala na Rovensko, Sobotište, Lopašov, Chropov, Močidľany do Holíča. Z Holíča cesta prekračovala rieku Moravu alebo smerovala cez Kátov do Skalice.[1] Mince z obdobia od 11. do 19. storočia naznačujú nepretržité využívanie cesty obchodníkmi. Popri uhorských minciach sa našli mince české, rakúske a mince z nemeckých krajín. Táto skutočnosť zase vypovedá o etnickom pôvode obchodníkov a diaľkovom charaktere cesty. Pre nás je teraz dôležité poznanie, že v Sobotišti smerovala odbočka tejto cesty na Podbranč. Toľko z geografie, poďme na dejiny.

Starý hrad a Branč na mape

Zabudnutý objekt juhovýchodne od obce Podbranč objavil v roku 1913 Štefan Janšák slovanské hradisko (Starý hrad). Archeologický zisťovací výskum bol vykonaný v rokoch 1946-1947. Práce viedol Viktor Šemmer. Objavil kultúrne zvyšky od stredného eneolitu (asi 2500 pred Kristom) až po stredovek. Z obdobia 8. – 9. storočia išlo o viacero črepov a jednu ostrohu s háčikmi.[2]
Po rozpade Samovej ríše prenikali v druhej polovici 7. storočia Avari do južnej časti Záhoria. Archeológovia odkryli rozsiahle avarsko-slovanské pohrebisko v Devínskej Novej Vsi a pri Záhorskej Bystrici. Slovania na moravskej strane zareagovali stavbami opevnení svojich významnejších osád (Mikulčice, Brno-Staré Zámky, Uherské Hradiště-Ostrov sv. Jiří, Staré Město-Na valách, Břeclav-Pohansko). Zároveň v týchto pevnostiach sa sústreďovali vojenské jednotky doložené nálezmi ostrôh.[3] Jedna z nich sa našla aj na severnom Záhorí na Starom hrade pri Podbranči (vyššie spomínaný objav Viktora Šemmera).[4]

Starý hrad na mape prvého vojenského mapovania
(80. roky 18. storočia)

Branč na mape druhého vojenského mapovania

Spis O obrátení Bavorov a Korutáncov spomína:„v tom čase (roku 833) bol vojvodom naddunajských Moravanov Mojmírom vyhnaný akýsi Pribina...“.[5] Ján Steinhübel predpokladá, že to bol krok Mojmíra, vychádzajúci z nutnosti uživiť vojenskú družinu, ktorej po dlhej prestávke od bojov s Avarmi už nestačili vlastné zdroje.[6] Archeologický výskum doložil, že išlo o násilný vojenský akt Mojmíra (napr. zánik hradiska v Pobedime). Pre Záhorie to však bol krok mimoriadne významný, pretože sa stalo spojnicou medzi Moravským a Nitrianskym kniežatstvom. Zintenzívnil sa pohyb po cestách, prechádzajúcich Záhorím. Prišlo aj ku zmene funkcie hradiska Starý hrad pri Podbranči. Z okrajového pohraničného hradiska sa stalo hradisko v centre ríše. Logicky teda jeho dovtedajšia úloha obrany moravského pohraničia stratila význam. Nová politická situácia sa prejavila vo výrazne zvýšenej hustote osídlenia celého Záhoria.
Už onedlho sa ukázal význam Starého hradu pre obyvateľstvo Záhoria. Východofranský kráľ sa rozhodol rebelujúceho Rastislava priviesť k poslušnosti a koncom leta roku 855 sa s vojskom vypravil na Moravu. K obliehaniu Rastislavovej pevnosti Ľudovít neprikročil, lebo ju vyhodnotil ako príliš silnú. Fuldské anály to odôvodňujú, že nechcel „utrpieť v nebezpečnom boji veľké straty“.[7] Historici za túto pevnosť považujú archeologickú lokalitu v Mikulčiciach-Valoch.[8] Rozhodnutie Ľudovíta Nemca nedobýjať Rastislavovu pevnosť malo hrozné následky pre okolie. Ak totiž nemohol zničiť centrum, vyplienil aspoň jeho zázemie, aby spôsobil čo najväčšie hospodárske a spoločenské škody. Fuldské anály to opisujú takto: „Jeho vojsku sa napriek tomu podarilo spustošiť veľkú časť ich krajiny plienením a požiarmi a vyhubiť aj nemalé množstvo nepriateľov túžiacich napadnúť kráľovský tábor“.[9] Rastislav sa neuzavrel za hradby, ale aj aktívne podnikal protiútoky („nepriatelia túžiaci napadnúť kráľovský tábor“), napádal ustupujúce vojsko a vyplienil pohraničné bavorské kraje za Dunajom. Záhorie utrpelo ťažkú ranu. Snáď ani nedošlo k veľkému pobitiu obyvateľstva, lebo to sa isto pred vojskom ukrylo či už do pevností (Mikulčice-Valy, Břeclav-Pohansko, Podbranč-Starý hrad) alebo využilo znalosť lesov. Došlo však k zničeniu novej úrody, keďže výprava sa konala na konci leta. 
Starý hrad nemusel byť jediným opevneným bodom v týchto končinách. Ojedinelý hrob z 9. – 10. storočia pochádza z polohy Dolný Štverník, ktorá sa nachádza západne od Brezovej pod Bradlom.[10] Existuje domnienka, vychádzajúca z chotárneho názvu Hrádok, že pri Brezovej mohlo jestvovať slovanské osídlenie.[11] Nález z Brezovej pod Bradlom a hradisko Starý hrad pri Podbranči sú najzápadnejšími dokladmi slovanského osídlenia oblasti. Ďalej na západ vo vyšších polohách Myjavskej pahorkatiny sa naši predkovia do 10. storočia neusádzali. 
Okrem niekoľkých desiatok sídlisk poznáme zo severného Záhoria aj 12 pohrebísk a dva osamotené hroby. Ďalšími nálezmi sú dva (jeden?) depoty železných predmetov, osamotená nádoba a črep. V 9. storočí preukázateľne stál na severnom Záhorí jeden kostol (Kopčany) a jeden je pravdepodobný (Stráže). Archeologicky je doložená existencia dvoch hradísk (Podbranč-Starý hrad, Brodské-Veleš). Hypotetická možnosť existencie ďalších dvoch hradísk v 9. storočí vychádza z lingvistických dokladov (Hradište pod Vrátnom, Brezová pod Bradlom-Hrádok). Prípad Zámčiska pri Uníne je nedoriešený. 
Najväčšiu slávu zažil Starý hrad v období Veľkej Moravy. Potom zrejme došlo k jeho úpadku, no osídlenie pokračovalo v jeho blízkosti. Severozápadne od Podbranča v lokalite Majeričky boli Vladimírom Jamárikom v roku 1971 a 1982 nájdené zdobené a nezdobené črepy a fragmenty bahennej železnej rudy z 10. – 11. storočia.[12] V 13. storočí vzniká na Záhorí viacero hradov. Vtedy bol postavený aj hrad Branč. Bol pokračovateľom Starého hradu v Podbranči, ktorý definitívne stratil svoj význam. Dal ho postaviť okolo polovice 13. storočia komes Aba, syn Abu.[13] V roku 1297 komes Aba vymenil Branč Abrahámovi Rúfusovi. Lenže toho v roku 1309 prinútil k nevýhodnej výmene hradu Matúš Čák. Napokon v roku 1317 kráľ Abrahámovi Branč vrátil. ...ale to je už iná história. 

----------
[1] HLINKA, J.: Česká cesta na území Slovenska vo svetle nálezov mincí. In: Zborník Slovenského národného múzea : História, roč. LXIV, 1970, č. 10, s. 193-215 (mapa na s. 209). 
[2] DRAHOŠOVÁ, V.: Starý hrad. In: Záhorie, roč. IV, 1995, č. 4, s. 18-19. 
[3] STEINHÜBEL, J.: Nitrianske kniežatstvo. Budmerice – Bratislava: Vydavateľstvo Rak – Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2004, s. 41; Slovensko 1 : Dejiny. Zost. J. Tibenský. Bratislava: Obzor, 1978, s. 163 (autor Bohuslav Chropovský). 
[4] Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia. 1. zväzok, 2. časť : Bratislava, hlavné mesto SSR a Západoslovenský kraj. Zost. D. Bialeková. Nitra: AÚ SAV, 1989, s. 307.
[5] Slovensko očami cudzincov : Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Ved. red. R. Marsina. Bratislava: Literárne informačné centrum, 1999, s. 141 (ďalej Pramene k dejinám Slovenska II).
[6] STEINHÜBEL, cit. 2, s. 81.
[7] Pramene k dejinám Slovenska II, cit. 5, s. 155; Magnae Moraviae fontes historici I. Ed. D. Bartoňková, L. Havlík, Z. Masařík, R. Večerka. Pragae – Brunae: Státní pedagogické nakladatelství, MCMLXVI, s. 93 (ďalej MMFH I).
[8] STEINHÜBEL, cit. 2, s. 120; TŘEŠTÍK, D.: Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791-871. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2001, s. 164-165.
[9] Pramene k dejinám Slovenska II, cit. 5, s. 155; MMFH I, cit. 7, p. 93.
[10] Pramene k dejinám osídlenia, cit. 3, s. 292.
[11] LEHOTSKÁ, D.: Dejiny Brezovej od najstarších čias do roku 1918. In: Brezová pod Bradlom : Dejiny, národopis, nárečie, literatúra. Zost. J. Michálek, J. Juríček. Bratislava: Obzor, 1970, s. 14.
[12] ŘÍHA, M.: Súpis archeologických lokalít a nálezov v zbierke Vladimíra Jamárika (Kunov 57, 905 01 SENICA), darovanej dňa 1. 2. 1983 do archeologického fondu Záhorského múzea v Skalici. Skalica, strojopis, 1983, č. 27; Pramene k dejinám osídlenia, cit. 3, s. 307.
[13] ŠIMKOVIC, M. – HRAŠKOVÁ, E.: Nové poznatky k opevneniu hradu Branč. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 5. Trnava: Krajský pamiatkový úrad Trnava, 2002, s. 35.

2 komentáre:

  1. pekný deň, ešte by som poprosila pridať info, aké zaujímave kamene sa našli na Starom hrade....záhada?

    OdpovedaťOdstrániť

Prosím, diskutujte iba o téme príspevku a nezabudnite sa podpísať.